Idey

Tomb Raider 4

Taakže, milé deti, dnes sa mi podarilo úspešne zdolať posledný nedokončený diel TR (nieeee, fňuk – teda ono je to fajn, no čo budem teraz hrávať?) a to The Last Revelation. Písala som tu už o TR2: The Dagger of Xian a Rise of the TR, z nejakého dôvodu som nespomenula TR3. Nevadí. Poďme teraz teda slintať nad týmto dielom!


Prvý raz som ho začala hrať pred dávnymi a dávnymi rokmi – ja neviem už, každopádne 10 r. dozadu som sa zasekla pri škaredom Minotaurovi v Chambers of Tulun a nedokázala som cez neho prejsť. Niežeby to bolo ťažké, ale mala som, eeehm, strach. Okej, koľko som mala? 16? No suppa. To ste nečítali.

Keďže som si na Patreone zadala bohumilý cieľ dohrať všetkých TR, musela som to po cca roku (dvoch?) splniť a prehrýzala som sa cez všetky nedokončené (jo, teraz si odmyslime datadisky, tzv. goldy, z ktorých mi chýba poctivo dohrať prvé dva). Najviac ma potešilo zdolanie trojky, samozrejme, pretože Antarktída. Asi som po dvadsiatke nabrala trochu odvahy. (Ani to ste nečítali.)

TR: TLR je výborný. Z klasických zrejme najlepší, a keďže klasika je lepšia než nové hry a určite než reborn Lara, je podľa mňa možno i najúžasnejším dielom. Lokácie sú perfektné: hej, sú len dve. no Egypt, EGYPT! Preferujem síce mladú Laru v Kambodži, ale povedzme si pravdu, tam sa nič až také zaujímavé nedeje.

Hudba je ďalšou položkou, ktorá spríjemňuje gameplay, vlastne TR bez hudby a len s Larinými krokmi a „hekáním“ by bol dosť nudný či odveci. Žeriem tam jeden zo soundtrackov, no keď napíšem, že hrá pred vstupom do bludiska v Khufu’s Queen’s Pyramids, nik nebude vedieť, o čom točím. Nevadí.

Grafika je na dnešné pomery taká a tamtaká, no mať ju v štýle Anniversary a dalo by sa to vyslovene žrať. Tie fresky! Nástenné maľby! Hieroglyfické nápisy! A mnoho iného… FMV-čka však stihnú dostatočne potešiť oko a som vďačná svojmu notebooku, že ich zvládal prehrať.

„I make my own luck…“

Mnoho animácií vás vtiahne filmovo do deja a spolu s Larou sa zhrýzate, či zabránite apokalypse, ktorú ste teda sami/y vyvolali potiahnutím Horovho amuletu v tvare ankhu. Napokon je však všetko tip-top… až na to, že Lara končí zasypaná v egyptskom chráme a nik nevie, či žije alebo nie. Skoro mi slza vyhŕkla, keď som to videla… nie prvý raz, pravdaže, pretože i tu som v domnienke, že TR4 nikdy nedohrám, svojho času čítovala.

Nebudem vypisovať lokality, tie si sami nájdete napr. na stránke Stelliných návodov (áno, používala som z času na čas návod, I am ashamed). A hoci krása TR4 ma praštila medzi lopatky (hm?) v Káhire, tak nejak mi k srdcu prirástla Alexandria. I so škaredými kostlivcami, ktorým sa aspoň dala odstreliť hlava.

Premyslený, očarujúci diel – netvrdím, že bez jedinej chybičky, no napr. absencia ohavných mutantov (TR1/TR3-like) ma poháňala tentokrát úspešne vpred. Egyptská púšť, chrámy, mestá, mhmm… Inak mi tam vcelku chýbala voda, ale to určite nebude tým, že sa to odohrávalo práve v púšti. Ďalej odkazy na starovekú mytológiu, potvory Ammit v poslednom leveli, váženie pierka, využitie hieroglyfov na hádanky… Bolo to krásne. A rozhodne toho nebolo dosť, preto si zrejme nájdem savegames a z času na čas sa vrátim do hry, ktorá ma utvrdila v tom, aká genialita sa skrývala v jej tvorcoch.

„Oh, môj verný sprievodca sa vrátil!“

Možno tu už slintám nad TLR dostatočne, možno slová už nestačia. Okej, okej, nie je to skrátka skvost medzi hrami… Ozaj? Nerúhaj sa. Dobre. A možno takmer je. Pre mňa ako fanatika do TR určite. Hádam negatívnejšie je, že outfity sú tam len dva, nedá sa teda zaradiť do bohatého cosplay plánu. Napokon, mladú Laru máme i v päťke a klasika bola tak akosi od začiatku. Ale vyrobiť si z niečoho amulet, nájsť tu voľakde púšť a TR4 privediem i ja opäť k životu, totiž – zaslúži si to.

Okrem toho som si práve spomenula na časy, keď som potajomky čítala bratove Levely a vytrhávala si odtiaľ články o TR – jeden práve o 4. dieli si ma získal! Bol veľmi dobre napísaný, pozitívny a už vtedy ma hra veľmi zaujala, len som ju zrejme nemala na CD. Až jedného dňa…

Čo povedať na záver? TR4 je dľa mňa povinnosťou pre každého milovníka klasiky, Egypta, Lary Croft. Je nostalgickým ohliadnutím sa za časmi, keď Lara ešte bola pravou vykrádačkou hrobiek, bola tak „badass“ a nemohli ste ju neobdivovať. A ako Werner v závere hry, i ja skladám pomyselný klobúk a hlavu, aby som vzdala hold hre, ktorá sa stala prelomovou a tak inšpiratívnou pre mnohých z nás.

„You back, Werner? No more Seth?“

Nielen tombraiderovská cosplayerka, stále dúfajúca "spisovateľka", pôvodne pravidelná návštevníčka psychiatrie, depresívna i hypomanická, divná a náladová.

Ďakujem za komentár, postavím ti na záhrade svätyňu!

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

BLOG IDEY O MNE 101 CIEĽOV ZA 1001 DNÍ TOP 7 TVORBA KNIHY DIA & HPO KONDIČNÝ DENNÍK KONTAKT
%d blogerom sa páči toto: