O mne

Večerný splín (alias výkec tohto mája)

Písala som tu už o svojich nie práve pozitívnych večeroch. A čo nie je dobré, teraz, po návrate z Pezinka ma chytajú opäť. Myšlienky ako… Kto ma vlastne má rád okrem toho hafana? Dokážem skutočne milovať alebo som v zajatí HPO-čky a nikdy sa z toho nevymotám? Prečo žiť? Otáčajú sa slnečnice za slnkom či je to len zeleným hráškom na tanieri?

Prosím?

No, nechajme hrášok hráškom a poďme ďalej. Zajtrajšok will be awwesome! (Iste, viem, je tam len jedno W, ale začala som spájať toto slovo s citoslovcom „aww“.) Možno sa budem hanbiť ako pes, hoci ma vďakabohu bude fotiť žena, navyše už nie úplne neznáma. Trebárs budem vyzerať tak čudesne – ale iste skvelo! – že sa proste nespoznám a rovnako dobre budem môcť pozerať na iné boudoir fotky a diviť sa, kto to tam je.

Ešteže ten outfit zakrýva brucho. Priznávam aj bez mučenia, z jeho spodnej partie mám ťažké komplexy a stáť večne vystretá so zatajeným dychom sa nedá, aby to vyzeralo akože dobre. Mileenu si teraz odmyslíme, jasné?!

Inak tam outfitu skutočne veľa nie je, ale bude to dobré! Všetci zdochnú. I ja. Spôsobím vyhubenie ľudského druhu a planéta sa konečne bude môcť zregenerovať. Ach, áno.

Ináč strašne nenápadne pripomínam, že mám i Patreon konto a na úvod budú fotografie tam, teda ak chcete zdochnúť medzi prvými, srdečne vás pozývam stať sa mojím mecenášom – no neber to!

Panebože, ale ja som vlastne chcela písať o splíne, že? Ale kuš, už sa mi nechce byť taká negatívna. Dlabať na to. Nejak bude. Dobre. Aspoň občas. Pezinok ma poliečil, zas nie že nie! A musím im povedať (nie všetkým) „merci“ za blah, blah a blah. Chápeme sa, všakže?

Najkrajšie bude, ak dostanem zajtra krámy a budem sa cítiť hrozne nepohodlne.

Nádych, výdych. Breathe, just do it.

Rada by som v tomto photoshoote spravila i prekvapenie – Miss mokré tričko, koniec koncov, sprcha tam je. Budem ako zmoknuté kurča (sexy, že) a možno budem na foto drkotať zubami, vydesene hľadieť do objektívu a želať si, aby som sedela doma pri kozube, ktorý nemám, so psom, ktorého mám, omotaným okolo krku.

Okrem toho som sa škaredo vyhádzala na nohách (a i inde) z holenia, napatlala som na to teda Framykoin a budem sa modliť, aby to do zajtra zmizlo. Navyše to hrozne svrbí. Na väčšine fotiek teda budem s výrazom „bože, prosím, cvakni to už, aby som sa mohla poškrabať!“ Inak v pohode. Je mi fajn.

A čo som to ešte chcela? Asi len, že by som mala zavolať na diabetológiu, očné (OMG, fakt), v utorok sa dohrabať na terapiu, na ktorú sa zúfalo teším a snažiť sa neotravovať potom Majku deň po dni s otázkou: „A máš UŽ fotky, drahá?“

Okej, dosť o tom. (A viete, že ten boudoir bude… – Sklapni!) Písaním tohto článku som sa odreagovala a večer je hneď better. Ešte keby tak zavolali dvaja dôležití muži môjho života. Alebo ja im, no viete, ako to je – hneď si myslím, že sa vnucujem, chcem priveľa (čoho?) a potom ma už v živote nebudú chcieť vidieť. Čo na tom, že ma ešte vôbec naživo nevideli. Zbožňujem ich. Žeriem. I miss them… Want one of them… A čo z toho.

No, a splín sa vracia…

Nielen tombraiderovská cosplayerka, stále dúfajúca "spisovateľka", pôvodne pravidelná návštevníčka psychiatrie, depresívna i hypomanická, divná a náladová.

Ďakujem za komentár, postavím ti na záhrade svätyňu!

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

BLOG IDEY O MNE 101 CIEĽOV ZA 1001 DNÍ TOP 7 TVORBA KNIHY DIA & HPO KONDIČNÝ DENNÍK KONTAKT
%d blogerom sa páči toto: