Idey

Nedokážem sa ich zbaviť

Koho? Svojich bývalých. Vypisujú mi traja a ten jeden (4.), s ktorým som spriatelená, ako jediný nepíše, pretože mi stále dlhuje peniaze. Je to celé na hlavu postavené. A fakt netuším, o čo im ide. To som taká nezabudnuteľná? Ehm. Či skôr proste akurát nikoho nemajú a hovoria si, že ja jediná budem taká zúfalá a opäť sa niekomu z nich vrhnem do náručia?

Bývala som taká, zas nie že nie. Lenže som sa poučila a dobre viem, že by to najtrpkejšie skončilo zas pre mňa. Dať sa znovu dokopy najmä s tým jedným, čo mi neodbytne máva v Messengeri a vypisuje blbosti, a skončim minimálne opäť na oddelení ARO, čo ma neláka, plus na pár mesiacov v PK, čo mi už vôbec nepripadá ako dobrý nápad.

Nechápem ich, fakt. Rovnako, ako nechápem Jima, že ma podporuje. Alebo môjho českého fanúšika, že mi posiela zbrane a podobné zaujímavosti. Keby som vyzerala trochu zaujímavejšie alebo bola svetová star, nepoviem…. no takto?

Očividne som si len ja zmazala ich telefónne čísla a potom iba podľa kľúčových slov odhadujem, či mi píše ten alebo ten. Mala by som byť v rozdávaní čísla opatrnejšia. A, to najmä, v rozdávaní srdca, lenže na to vždy prídem neskoro.

Takto niet nikde najmenšieho problému, robím si cosplaye, zbesilo objednávam z wish.com (a potom sa divím, že nemám prachy), netrávim sa inzulínom a inými blbosťami a nekončím 4 razy za rok v PK, pretože neexistuje nikto, kto by ma tam dohnal. Dokonca už ani moja matka nie, keďže bývam sama a vídam ju vždy len dopoludnia, keď sem prídu s bratom vyvenčiť psa.

Došla som na to, že nepotrebujem vzťah. Okej, občas mi chýba sex, ale človek si dokáže vystačiť aj sám (if you know what I mean), napokon, to mi povedal aj môj ošetrujúci v PK. Ktovie, či vedel, akú mal pravdu? Večerné osamelosti tiež akosi pominuli (klop-klop) a ak aj prídu, ráno býva múdrejšie večera, to určite platí.

Nestojím o nich, ak som ich poslala svojho času dočerta ja, mali by to prijať a nechať ma tak, a ak poslali dokelu oni mňa, čo krucinál potom ešte chcú? Odčiniť to? Získať ma späť? Nuž, lenže na to je už dávno neskoro… Boli časy, keď som o to stála, a veľmi. Lenže tie sa už stratili v prepadlisku času a dejín a istotne sa nevrátia späť.

Vďakabohu,..

Nielen tombraiderovská cosplayerka, stále dúfajúca "spisovateľka", pôvodne pravidelná návštevníčka psychiatrie, depresívna i hypomanická, divná a náladová.

Ďakujem za komentár, postavím ti na záhrade svätyňu!

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

BLOG IDEY O MNE 101 CIEĽOV ZA 1001 DNÍ TOP 7 TVORBA KNIHY DIA & HPO KONDIČNÝ DENNÍK KONTAKT
%d blogerom sa páči toto: