Moja doterajšia dobrá nálada pominula, zmizla doslova ako mávnutím hlúpeho čarovného prútika. Ani srnka netuší prečo. Možno preto, že som práve prežratá, nafúknutá ako balónik, bez energie a vôle. Alebo že všetci umierajú, Lara, Sudan (posledný nosorožec svojho druhu na Zemi), ešte i Stephen Hawking, hoci neviem, či som práve jeho úmrtím nejak ovplyvnená. Celé zle.

A samozrejme, že keby som sa pokúsila odpraviť, nevyjde mi to, ani sa mi to teda nechce skúšať. A pritom… však mám ohlásených milión cosplayov, chystám i jeden neavizovaný (bude prekvápko!), mám dopísanú knihu, v notebookoch hafo hier a všetko je predsa v pohode. Okrem toho ide jar. Nie je to super?

Zlé je, že je mi to všetko jedno. Do ničoho sa mi nechce, všetko akosi stratilo význam. Ani tie fotky ma netešia. Možno som tým presýtená, že by to chcelo na chvíľu prestávku, ale bojím sa, že by ma to potom opustilo úplne, to nadšenie. A potom čo? Však už som do cosplaya vrazila toľko peňazí, že skrátka nemôžem prestať. Asi nikdy.

A teraz si vravím… Načo to celé bolo? Pre slávu, poľnú trávu, pre vyplnenie voľného času? To skôr. Mám pocit, že to bolo zbytočné. A i tak musím pokračovať.

Momentálne sa mi nechce.

Mám dojem, že ma niekto vypol. Púšťam si, ako vždy, keď mi nie je dobre, Please, don’t cut a naivne verím, že to pomôže. Trebárs by nápomocnejšie bolo dorezať sa. Len to by zas, pravdaže, prekážalo pár ľuďom… i keď by na to nemuseli prísť. Ešte sa nosia dlhé rukávy.

Deň po dni, jeden ako druhý. Musím niečo vymyslieť, nie sedieť tu a ľutovať sa, ako to hraničiari robia. Nálada pominie, zas bude dobre. Tak to proste chodí…

Váš smutný nezmar Sonya

Rate this post

2 thoughts on “Smútok a nihilizmus

  1. Ach, tak držím palce, nech to rýchlo prejde. Ja sa snažím zlú náladu premeniť na niečo kreatívne. A väčšinou sa mi to darí. :)

Ďakujem za komentár, postavím ti na záhrade svätyňu!