… nebyť tej Lary, toho, že ma už niekoľko dní bolia ďasná a ucho (napokon som to identifikovala) a nemerania glykémií, pretože mi to je jedno.

Však kde je aký problém? Nejaké peniaze mám, mám z čoho žiť, dokonca si môžem zacvakať photoshooty – teraz čakám na fotky z druhého, čo som bola s Majkou a jej priateľom ako asistentom na Branči. Bavím sa. Nemám mnoho povinností. Žijem. A sama si neverím, že to poviem, ale – teší ma to. Jo, a počúvam od mužov komplimenty na svoj výzor, čo ma síce nanajvýš udivuje a extra tomu neverím, ale je to milé, to rozhodne.

Možno to celé zakríknem a zajtra sa dozviem, že i ja mám rakovinu, ktorá ma do dvoch týždňov skolí, ale som optimistická (ja!) a myslím, že aspoň teraz je život fajn. Starať sa o cukrovku, s ktorou som 15.3. oslávila 22 rokov a bolo by to ešte lepšie.

Sedím si teraz pri notebooku, počúvam hudbu, píšem sem, žujem obed, zapíjam ho kávou a práve som sa usmiala ako debil pri predstave, že budú tie fotky a zase sebou zaspamujem všetky sociálne siete, ako s outfitom Antarctica. Aj by som si objednala nejaký ďalší kostým, ale nenapadá mi postava, ktorú by som chcela cosplayovať. Možno rozpozerám Hru o tróny a tam sa iste niekto nájde.

Nemám potrebu nejak extra si úmyselne ubližovať, hoci s ignoráciou diabetu na tom usilovne pracujem, to viem. Nechce sa mi ísť do Pezinka. Psychiatrička ma začala objednávať na kontroly po cca troch mesiacoch, možno i ona si myslí, že mi už tak príšerne ne**be ako kedysi. Psychologička by ma rada vyhodila (aspoň som nadobudla taký pocit), ale neviem, či je to tým, že je v domnienke, že začínam byť okej, alebo tým, že jej už fakt leziem na nervy. A tak podobne.

Ešte keby som neobjednávala toľko blbostí. Práve som z nemeckého Amazonu objednala 4 veci, figúrky Lary (viete, že Funko POP má reboot Laru?) a Wonder Woman, outfit, z ktorého by som rada vyrobila TR8 neoprén a taký ten bezfarebný rúž s kytičkou. Ale čo, keď mám z toho radosť!

Ináč mám za úlohu vymyslieť lokáciu a outfit pre ďalší photoshoot s Ravandom. Yay! Premýšľam nad niečím z TR7 a hneď vedľa Pinelovej nemocnice v PK je zrúcanina akejsi pôvodnej nemocnice či čoho, raz som tam už fotila so spolupacientkou, ale len trochu. Prípadne catsuit, no na ten je ešte zima. Uvidíme. R. vyhlásil, že keď mu preplatím cestu, pôjde so mnou aj na kraj sve- okej, takto to nepovedal, avšak má auto a to je nesporná výhoda. A tú cestu mu pochopiteľne preplatím, takže by to nemal byť problém.

Okrem toho by som rada nabudúce nafotila znovu v ateliéri Wonder Woman, a až sa oteplí, tak v meste Harley Quinn (najprv zo Suicide Squad), ale na tú ešte nemám všetko. Chýba obojok s nápisom Puddin, náramky či rukavica, no základ je – kostým, parochňa i bejzbalka. Možno pridám foto, až sa mi bude chcieť prezliekať do toho.

A to by nateraz hádam i stačilo. Menší výkec, no…

(Tie knihy ignorujeme, jasné?)

Rate this post

2 thoughts on “Život by bol vlastne aj fajn

  1. Yay! No a teraz si to pýta krok vpred a začať tvoriť a vyrábať premakané cosplaye! A žiadne také, že to nevieš, lebo všetko sa dá, pokiaľ človek chce! ^^

  2. Mer, ale veď keď sa nahodíš, tak si skutočne pekná slečna. Máš všetko, čo má krásna slečna mať. Sú aj cici, rici a všetky tie detaily, ktoré robia ženu :) Nemyslím si, že tento príspevok je až príliš úchylny, je len pravdivý a takto ho aj ber.

Ďakujem za komentár, postavím ti na záhrade svätyňu!