Diabetes & hraničná porucha osobnosti

Zas tá zlá

Presne to som. Opäť, ako vždy. Podľa mojej matky. Vďakabohu už vyše roka nebývam doma a vídame sa len doobeda, keď sem prídu s bratom buzerovať a vyvenčiť psa, s úľavou ich potom vždy vyhadzujem. Príde, má stupídne poznámky, a skočí to tým, aby som šla ja do PK a vraj čo mi zase je. Nebyť jej, moje dni sú teraz celkom okej.

Ale čo, zrejme je z tej sorty ľudí, ktorí by nemali mať ani škrečka, nieto 4 deti. Najradšej by som ju vysmiala, ale to by dopadlo blbo, preto mlčím a pokúšam sa nevšímať si ju. Svojho času by som sa dorezala, ale prečo? Kvôli niekomu takému? Nestojí mi zato. Okrem toho ma čaká fotenie v šatách bez rukávov, preto sa mi nechce pridávať Majke prácu, aby musela retušovať rany. Možno je tam aj nejaký podiel terapie, ktovie.

A tak som zas ja tá zlá, ktorá si snáď ani nezaslúži dýchať. Kašlať na to. Krčím nad tým plecami a v duchu sa smejem, inak by som sa s takou osobou zbláznila. Koniec koncov, svojho času som si myslela, že mi na nej záleží, teraz mi je iba na smiech a to je rozhodne lepšie. Poučila som sa.

Nielen tombraiderovská cosplayerka, stále dúfajúca "spisovateľka", pôvodne pravidelná návštevníčka psychiatrie, depresívna i hypomanická, divná a náladová.

2 komentáre

Ďakujem za komentár, postavím ti na záhrade svätyňu!

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

BLOG IDEY O MNE 101 CIEĽOV ZA 1001 DNÍ TOP 7 TVORBA KNIHY DIA & HPO KONDIČNÝ DENNÍK KONTAKT
%d blogerom sa páči toto: