Blog

Zúfalo neviem, o čom písať

A preto, samozrejme, o tom publikujem článok, ako inak? Do ničoho sa mi nechce. Najradšej by som blog zmazala a tvárila sa, že nikdy neexistoval. Nie preto, že by som sa zaň hanbila alebo čo, len… nihilizmus a obdobné záležitosti. Ale aspoň už meriam poctivo glykémie a dokonca už ani z času na čas nie sú také beznádejné, yay!

Viem, že ten nadpis je úplne oči priťahujúci, proste že toto si musím prečítať, inak zdochnem, ale priznávam veci tak, ako sú. A nechcem, aby ste si mysleli, že som umrela/odpravila sa, preto nič nepublikujem. Ach, časy dvoch článkov denne, kde len ste…

Napokon sa to asi zvrhne na klasický výkec, v ktorom sa dozviete napr. to, že Erik ma serie. Najprv ohrdne dobrým mejkapom, teraz mi kritizuje nový mobil, že vraj o taký týždeň s ním budem v oprave ako doma, lebo on ho mal a bol na nič a blah-blaaaah. Ten chlap ma začína ťažko iritovať. Čo je taký negatívny? Keď mám z niečoho radosť, okamžite mi ju musí pokaziť? Bŕŕ. V poslednom čase začínam byť rada, že sa viac nevidíme než hej. Toto nedopadne vôbec dobre a čo na tom, že hraničiarske tendencie potláčam a ešte vždy som ho neposlala do kelu len tak!

Začala som inak o kúsok viac písať rukopis, ale nesľubujem v tomto smere vôbec nič, pretože sa poznám a je otázne, či sa toho ľudstvo dožije, nejakého môjho – ehm – veľdiela. A taká Elizabeth už má na konte dve knihy, pričom keď som sa prvú noc po dočítaní Odtieňov dúhy pokúšala ťažko opakovať a spísať si nejaký životopis, zistila som, že by som si musela zrejme dovymýšľať polku knihy, aby to malo nejakú poriadnu dĺžku. Teda, príbehy z cvokhausu by už na niečo vydali, však mi vo vydavateľstve povedali, že Bipolárka je sakra pridlhá, ale inak som svoje zložité životné osudy dala na 10 stránok, circa. Buď som nezaujímavá ako kameň pri ceste, alebo píšem stručne. Dúfam v to druhé.

V cosplayi chystám TR2 Bomber Jacket alebo TR3 Antarctica outfit, horšie je, že ani srnka netuší, kam ísť. Verím, že Ravando na mňa nezanevrel a po Novom roku spolu niečo vymyslíme.

A čo ešte? Popravde, netuším, čo by som dodala. Možno ešte to, na čo sa môžete tu na blogu tešiť:
– ehm, však to ani sama neviem –
Zrejme klasicky paródie z krásná.cz, výkecy a nič nové. Zív. Et punctum.

Váš nezmar Sonya

Rate this post

Nielen tombraiderovská cosplayerka, stále dúfajúca "spisovateľka", pôvodne pravidelná návštevníčka psychiatrie, depresívna i hypomanická, divná a náladová.

3 thoughts on “Zúfalo neviem, o čom písať”

  1. Ano – ideálně bych měla vymýšlet články na třetí a čtvrtou adventní neděli, ale když mám v hlavě pusto a nic se mi nechce :) Navíc mám takový pocit, že dospělost a vánoční nálada skrz celý advent se poněkud vylučuje :)

Ďakujem za komentár, postavím ti na záhrade svätyňu!