Blog

Rok na WordPresse

Vraj už rok som na WordPress.com, aspoň mi to on sám „povedal“. A som rada, vyhovuje mi to tu, navyše aj návštevnosť je pomerne fajn. Občas si síce hovorím, že znovu vyskúšam WP.org, ale dosť ma vtedy znechutil, takže ostávam tu. Okrem toho sa nedá migrovať donekonečna, niekde treba zakotviť.

Nateraz mám, aspoň myslím, ukončené všetko, o čom som chcela písať – možno bude niečo ako „Výborné hry z Google Play III“ alebo čosi podobné, ale koncepty ma nelákajú a treba teda hľadať niekde inšpiráciu.

Píšem teraz ani nie tak preto, že sa chcem podeliť o túto strhujúcu informáciu, ale aby som zahnala smútok, beznádej a silnejúce suicidálne idey. Posledné dni ma ovláda príšerný nihilizmus, glykémie nemeriam už neviem ako dlho, začínam si hovoriť to staré „dobré“ – ako by tu bolo bezo mňa všetkým fajn. Mne samej najlepšie. Ale naďalej blogujem, pretože mi to niečo dáva, zostávam tu a myslím pri tom na jediného človeka, ktorého nechcem sklamať, a tým je Erik, hoci sme sa dlhšie nevideli a jeho večné rozoberanie toho, ako ho balia kolegyne, ma výrazne zraňuje a zanecháva to vo mne túžbu prenechať im ho, čo sa zrejme tak trochu bije.

Navyše je večer, už to samo osebe stačí, aby som sa cítila hrozne. Počúvaním Say Something (I’m giving up on you) si príliš nepomáham, ale púšťať si to stále dookola je momentálne jediné, čo z hudby znesiem. Bez Erika by ma tu nedržal už vôbec nikto, ak teda nerátame toho hlúpeho psa, ale verím, že rodina by si to dokázala nejak zariadiť. Alebo by som možno mala ísť do PL dobrovoľne na preliečenie, ale takéto rozhodnutie som doteraz vždy oľutovala. Ale čo, však nepodaním nočného inzulínu sa myšlienke smrti celkom pekne priblížime, trebárs by to stálo za zváženie.

O mesiac a pol na tomto prekliatom svete straším už 26. rokom, pripadá mi to hrozne veľa. A čo z toho… iste, mám plány, cosplaye a blogovanie a tak podobne, baví ma to, lenže hoci smrťou všetko ustane, nepripadá mi to ani trochu ako niečo zlé. Depresie a HPO ma týrajú a lieky beriem už vyše 7 rokov a nijak sa nezdá, že by to chcelo poľaviť.

Ale späť k WordPressu. Na začiatku „kariéry“ tu som spísala pár bodov, prečo je lepší než predošlý blog.cz, nájsť to môžete tu. Teraz sa tam síce už zas začína čosi diať, keď Bára odišla/vyhodili ju, to neviem, ale pokiaľ si hovoríte „dnes to nezabalím, ešte nemám článok na blog“, je lepšie byť na niečom profesionálnejšom. Vydržala som rok, pri troche šťastia nás všetkých čakajú ďalšie. Myslím s touto stránkou. Time will tell…

Váš nezmar Sonya

Rate this post

Nielen tombraiderovská cosplayerka, stále dúfajúca "spisovateľka", pôvodne pravidelná návštevníčka psychiatrie, depresívna i hypomanická, divná a náladová.

1 thought on “Rok na WordPresse”

  1. Držím palce. Verím, že všetko zlé, nakoniec pominie a zase bude lepšie. Viem, že to znie ako klišé, ale asi je to tak. Inak mi môžeš kedykoľvek napísať. :)

Ďakujem za komentár, postavím ti na záhrade svätyňu!