Ešte žijem ("výkec")

Pri mne si tým človek nikdy nemôže byť istý, však poznáme svojich ľudí. Len neviem, o čom písať. A zúfalo sa mi nechce, zato sa mi už pekných pár dní chce ísť robiť cosplay a stále je v niečom problém. Raz fotograf nemá čas, teraz sa zdá, že počasie bude príliš neisté na to, aby sme naozaj na ten nemenovaný hrad vyrazili. Alebo dobre, malo by to byť Korlátko. Klasická Lara. Znie to hrozne dobre, ale vždy tomu musí čosi prísť do cesty. Serie ma to, aby som bola úprimná.
Čo je už potešiteľnejšie, je to, že stále som neposlala k čertu Erika (ani on mňa), a hoci sme sa teraz nejakú tú chvíľu nevideli, o pár dní by sa to malo napraviť. Tešííím. Vraj mi na dovolenke čosi kúpil. Keď tak nad tým uvažujem, bude to prvá vec, ktorú, ak mi ju teda aj dá, od neho obdržím. Ešte vždy sa môže niečo stať, napr. mi rupne zase raz v bedni a dám mu vale. A vraj som mohla/mala ísť na dovolenku s ním. No pekné, že mi to povedal po nej, odhliadnuc od toho, že by som pri množstve svojich predovšetkým zdravotných problémoch beztak nikam nemohla.
To mi pripomenulo plnenie projektu 101 cieľov. Oh, ako to len flákam. A o niečom už teraz môžem povedať, že sa mi to nevyplní. Asi ťažko sa dostanem do zahraničia, jednoducho to na to vôbec nevyzerá. Ale viac vecí je tam splniteľných až po tom, ako sa presťahujem, čo by čisto teoreticky mohlo byť +/- onedlho. Zbohom, panelák. Okej, už pol roka vlastne bývam v dome, navyše niečo vyše mesiaca sama, ale nie je to ońo. Ten dom má istý problém, ktorý by novostavba vo VIP areáli golfového ihriska mať nemala.
Alebo ma Erik medzitým požiada o ruku a budem nútená odsťahovať sa k nim. Uh. Presne pred dvomi rokmi som na FB ohlásila zasnúbenie s tým hovädom, ktorému teraz ani neviem poriadne prísť na meno. Oh my. Naivka. Erik je suppa, ale nechcem sa až tak viazať.
Vlastne si svoju budúcnosť predstavujem tak, akože sedím doma s mačkami a psom na hlave, píšem knihy, sem-tam urobím bohovský cosplay a s Erikom chodím v tínedžerskom štýle: Len sa preboha neviazať a hlavne nemať deti. Tak. Občas si vyrazíme von, strávime pekné chvíle a zase si pôjdeme každý svojou cestou.
Hoci neviem, nakoľko to je tínedžerský štýl. Pri predstave mojich vtedy -násťročných tehotných spolužiačok mi je smutno. Ale čo. Ich výber, zaiste šťastný a zmysluplný.
To je nateraz všetko, milé deti, ozvem sa inokedy. Ďakujem za pozornosť!
Váš nezmar Sonya
Rate this post

2 thoughts on “Ešte žijem ("výkec")”

Ďakujem za komentár, postavím ti na záhrade svätyňu!