Maturita pred šiestimi rokmi

Maturantom skončil akademický týždeň, je čas vytasiť svoje vedomosti. Nezávidím. Ako hlási nadpis, mňa táto fraška čakala šesť rokov dozadu a hoci som sa začala učiť v decembri, dopadlo to napokon veľmi neslávne. Dodnes ma niektoré veci serú, na iných sa smejem a niektoré hlášky neupadli do zabudnutia. Pamätám si, že som maturovala z Drak sa vracia, zo starých Slovanov či ozónovej vrstvy na slovenčine, dejepise či angličtine a pekné modré šaty, zakúpené práve na túto príležitosť, dávno skončili v prepadlisku času, pretože ich moja starká mierne divne vyprala. Po 6 rokoch som si kúpila lodičky (a neviem, čo s nimi budem robiť) a učím sa v nich chodiť, vtedy som sa spoľahla na balerínky. A urobila som len dobre, pretože prvý deň som s vyplazeným jazykom uháňala do školy a prebíjala sa pomedzi ľudmi so slovami: „Dovolíte? Nestíham maturitu!“
Zmaturovala som chabo a doteraz ma to štve, bola som tak nervózna, že som ani nevedela, ako sa volám. Čo na tom, že ma bez problémov vzali všade, kam som sa hlásila, keď som tak príšerne zlyhala? Že z angličtiny za tri, pritom sloh na 100%. A tak podobne. Od tej doby píšem na Facebooku po česky, pretože hoci chyby robím, viem, že tento jazyk ovládam lepšie než anglický. Kompenzácia.
Hádala som sa s matkou do krvi kvôli dorezaným rukám a tomu, ako tam chcem dôjsť v tých šatách s krátkymi rukávmi, napokon som to vyriešila krátkym kardigánom. Bolo mi biedne, psychika bola vtedy ako na hojdačke, o pravidelných návštevách PL som ešte ani nechyrovala. Buzerovali ma spolužiaci, túžila som mať tú komédiu za sebou a vypadnúť z prekliateho gympla. Počas akademického som si neodpustila prísť tam na terapiu, ako som ešte chodila k školskému psychológovi.
Po maturite som stretla Erika, začala s ním chodiť, ale keďže som sa nesnažila a nazdávam sa, že som mala okolo seba zlých odborníkov, po 7 mesiacoch som ho poslala do kelu… aby som po šiestich rokoch vstúpila zas do tej istej rieky a teraz som vďaka nemu šťastná, spokojná, nerežem sa a ani som ho ešte neposlala niekam. Což je divné. Možno aj to bude, hoci pevne verím, že nie, že moja HPO zložka sa trochu uvedomila.
Blížim sa k tridsiatke (necelých 5 rokov ubehne ako nič!) a pripadám si staro. Možno by som radšej šla teraz maturovať. Alebo bola na základnej a tešila sa, že o pár týždňov mám dvojmesačné prázdniny. Keď je človek dospelý, celé sa to už pokazí. A ešte ani tú knihu som nedopísala. Nechce sa mi. Hádam raz…
Váš nezmar Sonya
Rate this post

Ďakujem za komentár, postavím ti na záhrade svätyňu!