Selfies – ako sa (ne)robia (3)

Robenie „selfíčok“ má svoje pravidlá a zákonitosti. Napríklad sa vraj nemajú robiť za tmavej noci v lese s mobilom bez blesku, navyše keď vás naháňa grizzly. Ale to sa len tak povráva medzi tými bez končatín, s odhryznutou hlavou a tak. A kto má takým veriť?
Ale poďme sa na to teraz pozrieť.

Oči sa zásadne snažíme fixovať na foťák. Inak to vyzerá dosť divne.
Pri fotení sa nerýpeme v nose!
Príklad roztomilého selfie úsmevu číslo 1.
Príklad č. 2.
Pokiaľ máte padnuté viečka, odporúča sa „nosiť“ obočie čo najvyššie. Vždy! Vôbec to nevyzerá, akože som práve videla trojhlavú hydru, ako hrá Pokémon GO. Vôbec.
S malými očami sa nikdy nepokúšajte koketne žmurkať.
Dávajte bacha, na ktorý prst si znudene pri fotení natáčate vlasy.
S odstávajúcimi ušami sa neodporúča nosiť vlasy príliš vypnuté. Ani na fotkách, jedine ich potom vyretušovať.
Odporúča sa robiť si selfíčka v stave bdiacom. Alebo živom.
Z autoškrtenia a anténok nad hlavou by ste mali vyrásť. Nie je to vtipné. Selfíčka majú byť seriózne!
Rate this post

4 thoughts on “Selfies – ako sa (ne)robia (3)”

Ďakujem za komentár, postavím ti na záhrade svätyňu!