Denníkový záznamík

Nuž, hrozne sa mi sem nechce prispievať. Okrem toho som trochu mimo (to si vždy, lamo) – teda mimo, pretože starkú mám v umelom spánku na ARO a ktovie, ako to s ňou dopadne. Keď som tam v rovnakom stave sama, tak ma to netrápi, ale mať tam príbuzného je nepríjemné. Ach.
Ale tak píšem denníkový záznamík, aby ste vedeli, že ja sama som okej (to nie si nikdy, lamo) – teda okej, zdravá, živá a stále šťastne zadaná – už to bude mesiac a ja som ho ešte neposlala do kelu, že wow! Niekde bude chyba, to u mňa nie je normálne, ja som predsa splittingový hraničiar, čo ho mal už desať ráz znenávidieť a opäť sa zamilovať.
Inak nič nové, až to ani nestojí za reč. Robila som si tehotenský test, bola to celkom zábava. To je tak, keď má niekto inzulínom narušenú pamäť a netuší, kedy mal periódu predchádzajúci mesiac. Doteraz si nepamätám, hoci to vychádza niekedy na prvú polovicu apríla. Nuž čo. Test bol negatívny, thank god. Fakt netuším, čo by som robila, keby vyšli dve čiarky. Hodila si to?
Ničové nič sa mi nechce, len spať. Občas sa ľutujem, až to bolí, občas príde depresia, úzkosť, až šaliem, ale vďaka priateľovi sa držím ďalej od žiletky či kusov skla na rozbitom konferenčnom stolíku, ktorý ma i teraz láka. Kašlem na dohodu s psychologičkou, nebyť jeho, tak sa porežem. Však som to len ja. Čo tam po tom?
Vďaka priateľovi som šťastná a spokojná. Jasné, moja matka s ním nie je spokojná, pretože nezarába ťažké prachy a nevyzerá ako filmová hviezda (sorry, mami, že nie som zlatokopka), ale psychicky mi to prospieva, čo už ona jaksi nevidí. Nuž čo, možno ma raz zbalí slávny herec, a toho mi konečne odobrí. A budeme šťastne žiť až do smrti?
Teraz každopádne už viete, že stále žijem (plačme!) a môžem sa zas odporúčať do neznáma. Skôr si neskôr sa opäť ozvem, I promise!
Váš nezmar Sonya
Rate this post

2 thoughts on “Denníkový záznamík”

Ďakujem za komentár, postavím ti na záhrade svätyňu!