Diabetes & hraničná porucha osobnosti

21 rokov s diabetom

15. marca 1996 mi diagnostikovali DM (diabetes mellitus) a s hanbou musím priznať, že nevychádzam z úžasu, že i po 21 rokoch vidím, chodím a celkovo som nažive. Nie je to žiaden zázrak, ale pri tom, ako som so sebou zaobchádzala, sa tento výsledok takému označeniu približuje najviac. A vlastne ani neviem, prečo používam minulý čas, keďže stále na DM kašlem a hovorím si: „No a? Veď som to len ja!“
Glykémie sa mi za ten rok zrovnať nepodarilo, čo bude najmä tým, že sa o ne nezaujímam. Meriam ich dva razy denne a v súčasnosti sú v takom stave, že ráno hrôza a večer dobre až menej. Nič moc teda. Do veľkého glykemického profilu, ktorý obnáša monitorovanie každé dve hodiny cez deň a v noci o cca 3:00, sa mi vôbec nechce.
Druhotné komplikácie ma stále obchádzajú *zúrivo klope na najbližší drevený predmet*, inzulínovú pumpu mi ešte vždy nikto nedal a doteraz neverím, že sa dožijem vyliečenia. Na nás diabetikov I. typu všetci kašlú, zato o nejakých obéznych lenivých „dvojkároch“ sa hovorí podchvíľou. Je to nespravodlivé!
Samozrejme, že si nemôžem odpustiť spomenúť aj idiociu lekárov (nielen) v PL, ktorí vedia o diabete veľké hovno a pokojne nechajú diabetika celú noc bez inzulínu. Ah, načo sa ja vlastne snažím zabiť, keď to za mňa radi spravia priamo v nemocnici? A ešte mi budú tvrdiť, že podľa nich „nie som o cukrovke dostatočne edukovaná“. Povedal mi to lekár pred piatimi rokmi, ale dodnes mi pri tom stúpne tlak, keď si na to spomeniem.
Kašlem na princípy diabetu, nepoznám sacharidové jednotky (len veľmi orientačne) a už vôbec ich nedodržiavam, v márnej snahe pribrať žeriem slané, DIA sladké, tučné, kyslé, hocijaké – a nič z toho! – a celkovo sa správam nezodpovedne, ale ako zázrakom stále fungujem, čo sa možno cení. Trebárs to po ďalších pár rokoch terapie ocením i ja sama, pokiaľ teda vtedy už nebudem slepá a bez nohy. Alebo pod kytičkami. Ak však budem aspoň na takejto úrovni zdravá, vidím sa, ako stále píšem články na blog, lebo to musí byť. Možno ma to udržiava pri živote spoľahlivejšie než inzulín, who knows?

Nielen tombraiderovská cosplayerka, stále dúfajúca "spisovateľka", pôvodne pravidelná návštevníčka psychiatrie, depresívna i hypomanická, divná a náladová.

One Comment

Ďakujem za komentár, postavím ti na záhrade svätyňu!

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

BLOG IDEY O MNE 101 CIEĽOV ZA 1001 DNÍ TOP 7 TVORBA KNIHY DIA & HPO KONDIČNÝ DENNÍK KONTAKT
%d blogerom sa páči toto: