Diabetes & hraničná porucha osobnosti

Vnútorná prázdnota

K diagnostickým príznakom HPO-čky sa radia vnútorné pocity prázdnoty, a tak sa mi táto blbá porucha len potvrdzuje. Tým nechcem povedať, že sa ňou idem chváliť, ako by mohli teraz vyletieť tí, čo hovno vedia, prečo som, aká som.

Večery mávam často kritické, o tom som už kedysi kdesi písala. Ten včerajší pretrváva doteraz, uvažujem nad blbosťami a pripadám si ako ten najzbytočnejší človek planéty. Čo z toho, že píšem tento blog? Čo z toho, že plním plán dňa? Čo z cosplaya? Neumrieme beztak napokon – a nebude to konečne fajn?

Filozofické otázky, na ktoré stále nenachádzam odpoveď. A tak sa cítim ešte prázdnejšia… až budem najprázdnejšia na celom svete. A čo tým chce autorka povedať? Autorka túži stať sa vákuom.

Ach jo.

Váš prázdny nezmar Sonya

 

Rate this post

Nielen tombraiderovská cosplayerka, stále dúfajúca "spisovateľka", pôvodne pravidelná návštevníčka psychiatrie, depresívna i hypomanická, divná a náladová.

3 thoughts on “Vnútorná prázdnota”

  1. Vidím, že tu je nejaké neoficiálne obdobie depiek. No, nad týmito otázkami sa zamýšľam aj ja. Čo z toho, čo z tamtoho, keď aj tak všetci umrieme :D.
    Asi treba toto otrasné obdobie iba nejak pretrpieť…

  2. ak ti mozem poradit, mne v tychto obdobiach pomaha citat o ludoch, ktori sa maju omnoho horsie ako ja. napriklad knihy o prezivsich koncentracnych taborov, pripadne pokojne aj fiktivne pribehy, v ktorych si postavy prechadzaju peklom.
    clovek si v kontraste s tymito osudmi uvedomi, ze jeho problemy by mohli byt o dost horsie. zaroven z nich nacerpavam nejaku vnutornu silu. ak to nevzdali oni, tak hadam ani mna taka picovina ako zivot nepolozi :D

Ďakujem za komentár, postavím ti na záhrade svätyňu!