Knihy

Výzva: 10 knižných dní (6. deň)

Výzvu vytvorila Vlasta.

10-kniznych-dni

Knihy by v nás mali predovšetkým vzbudzovať emócie. Zažrať sa do príbehu a prežívať spolu s hrdinom i to, čo chce autor, aby sme cítili. A čo teda pri čítaní pociťujem ja?

1. Napätie

Čo spraví s mŕtvym Gageom mikmacké pohrebisko? (Řbitov zviřátek) Je Harry Hole naozaj mŕtvy, alebo…? (Knihy Jo, Nesboa) A čo keď hlavnú hrdinku zožrali mravce? A fakt ju zožrali? A ak hej, ako to asi prebiehalo? Bude to tam ešte opísané? Etc…

2. Smútok

Nezvyknem nad knihami plakať, to skôr nad filmami (Titanic, Gladiátor, a tak). Ale je mi smutno napríklad za celým skvelým príbehom, keď otočím poslednú stránku, a ešte horšie je to, ak kniha neskončí happyendom.

3. Prekvapenie

Páni, kde sa tam vzal ten a ten, keď mal byť už mŕtvy? A tento dejový zvrat som fakt nečakala! Počkať, a odkedy sa „život“ v hieroglyfoch píše skarabeom, keď na predošlej strane to bol ankh? Etc.

4. Odhodlanie

Keď sa Miriam darí chudnúť diétou a pohybom, tak to tou diétou dokážem i ja! (Ľahká ako vták) Som odhodlaná nedopadnúť ako Christiana, ktorá začala tak mladá s drogami a aha, kam ju to doviedlo! (My deti zo stanice ZOO) Etc…

5. Nuda

Áno, i nuda sa občas v knihách objaví. Či už sú to zdĺhavé pasáže a filozofovanie, alebo kniha ako taká. Naposledy to bolo Na vine sú hviezdy od Greena. Pokojne ma za to ukameňujte, ale príbeh Hazel a Gusa ma fakt neoslovil. Ani som tú knihu nedočítala.

Rate this post

Nielen tombraiderovská cosplayerka, stále dúfajúca "spisovateľka", pôvodne pravidelná návštevníčka psychiatrie, depresívna i hypomanická, divná a náladová.

Ďakujem za komentár, postavím ti na záhrade svätyňu!