10 dôvodov, prečo…

… práve takáto stránka?

1. Chceme búrať tabu!

Mať dnes psychológa nie je vôbec nič nezvyčajné, a mať psychiatra takisto nie, aspoň ako môžem odhadovať podľa množstva pacientov u všetkých psychiatrov, ktorí sú v našom meste – a že ich je na také stredné mestečko dosť, myslím si. Ale mať psychickú chorobu je stále opradené tajomstvom, predsudkami a strachom. Ale prosím vás. Mojím susedom je paranoidný schizofrenik. V liečebni mám mnoho kamarátov s najrôznejšími psych. problémami. No a sama mám toľko porúch osobnosti, že by som potrebovala tretiu ruku na ich porátanie (žartujem. Tie dve mi tak-tak stačia).

2. Píšeme!

A kam nahadzovať svoju najlepšie ešte neexistujúcu tvorbu (teraz mám na mysli knihy)? No predsa tam, kam sa upierajú miliardy očí denne – na internet. Čo na tom, že sa to ľuďom nebude chcieť čítať, a pokiaľ aj hej, nebudete o tom vedieť, pretože sa nebudú unúvať zanechať spätnú väzbu. Čo na tom, že tá tvorba bude divná, hlavné je, že tu niekde bude a dačo po sebe zanecháte, až umriete.

3. Sme narcisti!

A nie, že nie. Aspoň trochu.

4. Kašleme na: „A čo by na to povedali ľudia?“!

Pretože to je zááklad, milé deti. Ľudia budú nenávidieť a odsudzovať vždy. Preto sa treba na takýchto pekne usmiať a pokojne pokračovať vo svojej činnosti, avšak: „Hranice jedného človeka končia tam, kde začínajú hranice druhého.“ Remember that. A síce sa nám hrozne páči: „Když ti někdo život ničí, usměj se a vem ho tyčí!“, no takáto militantnosť sa nám nemusí vždy vyplatiť. Takže pokojne robte cosplay aj naďalej, ale nevyzývajte ľudí na zabíjanie utečencov. No way.

5. Môžeme popri písaní aj loziť po stene a nikomu to nebude pripadať čudné!

Ako mi raz povedal môj ošetrujúci v PL (zdravím Vás, pán doktor). Pretože však sme legitímni cvoci, a pokiaľ sem i zavesíme fotku znázorňujúcu daný stav, môžeme si to dovoliť. A nech si ľudia pokojne len nechápavo krútia hlavou (ako sa hovorí v trápnom spravodajstve nemenovanej slovenskej televízie)!

6. Pozdvihujeme si sebavedomie!

Aj keď nás ľudia zadupú do zeme a od nenávisti sa budú tak zadúšať, až im vybuchne hlava, vždy sa nájde niekto, koho potešíme (verte mi, viem to). A okrem toho svoju tvorbu pokladáme za takú bohovskú, že ju musíme vycapiť na net a pod rôznymi prezývkami si písať uslintané komentáre (neverte mi, toto nepoznám). Yay, ale som cool!

7. Nestačí nám denník pre psychologičku!

Pretože ani doň sa nedá zapisovať: „Viete čo, pani magistra??? Ten bohovský chalan sa na mňa dnes usmial a povedal, že pokiaľ okamžite nevypadnem z jeho miesta, vyhodí ma sám! Viete, čo by to bolo, keby sa ma dotkol? Aaaaach…“ Pretože, viete. Možno sa bude tváriť, že ju to zaujíma, ale skutočne ju nemôžete zahlcovať až takýmito príšernosťami (verte mi, toto poznám sakra dobre). Ale mať uslintaný ružovučký internetový denníček, to už je niečo! Klávesnica okrem toho znesie všetko! (Čitatelia už nie, ale o tých nám predsa nejde! Ide tu o bod č. 2, 3 a 6!)

8. Chceme po sebe niečo zanechať, až umrieme!

A čo na tom, že to nevydrží na veky vekov, pretože už o 100 rokov môže civilizácia zaniknúť. My sa však pravdepodobne chystáme umrieť skôr než o sto rokov. A pokiaľ má človek samovražedné sklony, pokojne to môže byť aj zajtra. Vlastne… to ešte nie. Ešte som nenapísala ten bohovský článok o pečení bábovky.

9. Okrem iného robíme cosplay a gameplaye!

Čo je opäť vycapené na nete a samozrejme, že si proste musíme urobiť blog o tom, aké je to magnifique a kde všade to môžete nájsť. Teda plus tú literárnu tvorbu. Prípadne i grafickú. (Hrozne ma svrbia písmenká na klávesnici, aby som sem ponahadzovala linky každého jedného videa na YouTube, čo som kedy nahrala, ale, ako vravím v každom druhom – budem milosrdná a nespravím to.)

10. Sme cvoci a chceme to oznámiť celému svetu!

Okrem toho sme narcisy a pokojne i konvalinky, ale primárne ide o toto. Hrozne sa nám to páči, onálepkovali sme sa viac obálka putujúca do Honolulu a nedajbože, aby to nevedela aj hen susedoviec Anka. A bod 11 – úplne triviálne chceme mať čitateľov. Cheers!

Váš nezmar Sonya

Rate this post

Ďakujem za komentár, postavím ti na záhrade svätyňu!