Stretnutie po piatich rokoch?

Už je to raz tak, zo strednej som vyšla pred piatimi rokmi. Pripadám si staro. Priam starobylo, starodávne… ako múzejný artefakt. A aby sa mi tento pocit len potvrdil, pozvala ma dnes na FB bývalá spolužiačka na triedne stretnutie po 5 rokoch.
Viete, keby tí ľudia neboli takí nekoneční kreténi, aj by som to zvažovala. Ale sú a predpokladám, že aj ostali. Už len triedna, ktorá šla proti mne za vyjadrenie vlastného názoru, akokoľvek ten bol nelichotivý, ako sa len prizerala, keď ma spolužiaci šikanovali. Nedávno som ju spozorovala, keď som šla do obchodu. Minuli sme sa a nepovedala som jej nič. Už ku koncu štúdia sa mi priečilo zdraviť ju.
Všetci, ktorých som pokladala na strednej za kamarátov, ma sklamali, a tak som ich vymazala ako z FB, tak zo života. A čo teraz s tým? Prísť tam a tváriť sa, že sa nič nestalo a to, že sa na mňa vysrali, bol asi len taký omyl, navyše mnou nepochopený? Ale prosím vás.
No a zvyšok. Banda debilov, ktorí sa na mňa zosypali za vyjadrenie názoru na stužkovú, na ktorú som koniec koncov ani nešla, ešte to by mi chýbalo. Ohovárali, smiali sa mi a celé tie pomery pokladám za významný predpoklad k zhoršeniu psychiky, ktoré nastalo práve na strednej.
Napokon ku mne. Ešte vždy som nevydala knihu, hoci by som na to mala ešte mesiac a za takú dobu sa dá stihnúť všeličo… keď sa chce. Občas sa k tomu ale nedokážem dokopať, podobne ako k dohraniu TR, preto mi tam tento cieľ svieti už dlhé týždne. Ibaže čo ďalšie by som mohla povedať? „Čaute, no tak mňa po dvoch rokoch vyhodili z vysokej, od r. 2012 som bola cca 10 ráz na psychiatrii, x-krát som sa pokúsila zabiť a všetko, čo mám, je akurát pomerne úspešný blog“?
Keď tak nad tým uvažujem… Bola by som toho schopná. Ignoráciu názorov ostatných som dotiahla pomaly do dokonalosti, ako si behám so zjazvenými rukami a na internete priznávam, že som totálny cvok (a som na to hrdá!). Okrem toho ma vcelku zaujíma, ako sa majú tí, ktorých som pokladala za kamošov – ostatní nech sa prepadnú hoci aj do pekla, tí ma netrápia. Viem, že kopa z nich sa povydávala/oženila a tých mi je trochu ľúto, pretože v tomto mladom veku a mať ešte deti… eh. Ich rozhodnutie.
Na zvažovanie pre a proti mám ešte mesiac. Predsa len, bola som hrozne šťastná, keď som odtiaľ odišla a zaprisahala sa, že tých ľudí už nikdy nechcem vidieť, ale v každom z nás je asi taká sentimentálnosť, ktorá do nás šťuchá a nechá nás aspoň chvíľu na vážkach. A úplne najkrajšie by bolo, keby som sa v polovici podujatia zosypala v záchvate, to by len mali radosť!
Som hrdá na to, že môj blog je vcelku… fajn (bože, ono sa to pochválilo, kam to napísať?) a že som stále nažive, pretože občas to býva ťažké… a občas som mala na mále. Inak sa často cítim ako lúzer, ale mám pocit, že to by postupne mohlo ustať. No tak, to, že nemám mnohopočetnú rodinu, nie je naozaj nič na zahanbenie, akurát tá škola a písanie… To ma mrzí. Otvorene. Ale trebárs by tam bol aj zúfalejší prípad než ja…?
Váš nerozhodný nezmar Sonya
Rate this post

4 thoughts on “Stretnutie po piatich rokoch?”

  1. Já jsem na třídním srazu byla, a mám to se spolužáky podobně jako ty. Zažila jsem šikanu, někteří si mě smazali z fb a na tom srazu se mnou ani pořádně nemluvili. Byla jsem jen ráda, že jsem viděla třídní, kterou jsem měla ve velké oblibě.

  2. Pozri, ja mám teraz stužkovú, už teraz nejdem na dozvuky a na nejaké blbé stretnutie nehodlám ísť. Načo? Keď niekoho nemám rada, nebudem to predstierať- nikdy! A s kamarátmi sa viem stretnúť, keď chcem. Viacmenej, celý môj život už ide mimo nich… Nevidím na tom nič zlé, podľa mňa robíš dobre…

  3. Taky jsme letos měli setkání po pěti letech. Nešla jsem. Ač bych svůj "vztah" se spolužáky nenazvala šikanováním, část jich jsem opravdu nenáviděla a fakt bych jim přála jen to nejhorší a s další částí bych si neměla co říct (nikdy jsem neměla si s nima co říct). Sice by byli asi tři lidi, se kterýma bych se viděla ráda, ale kde mám jistotu, že by tam byli. S třídní se taky nějak vidět nepotřebuju, v půlce čtvrťáku jsem ji přestala mít ráda.

Ďakujem za komentár, postavím ti na záhrade svätyňu!