Obava zo sirén

Kedysi som zvuk sanitky či zriedkavejšie polície nevnímala, bolo to niečo, čo tvorilo bežný ruch naokolo. Odkedy ale trpím tými prapodivnými záchvatmi a sanitka ma zbiera kade-tade podchvíľou, som na tieto zvuky citlivá. Aj keď práve sedím doma a ťukám do klávesnice, akonáhle počujem sirény (majáky/whatever) niektorého z vozidiel, ovládne ma strach. Nejdú náhodou po mňa? Čo keď som sa otrávila, napísala niekomu SMS na rozlúčku a teraz už ma čaká odvoz na ARO/do PL? Čisto teoreticky by som si mohla taký čin pamätať, ale z tých chvíľ pred takmer tromi rokmi mi toho príliš v mysli neuviazlo. A to je trochu desivé, hoci by som sa asi musela za seba hanbiť ako pes, vediac, prečo som pre záchranárov nepoviem-odkiaľ taká známa.
Polície sa bojím, odkedy som behala po koľajniciach, tak určite. Nespravili mi vtedy nič, to skôr ja som bola príšerne drzá, ale celý ich zásah bol nepríjemný. Tak sme sa ponaháňali po koľajisku, vrčala som na nich, či ma zastrelia, ak im nepoviem, ako sa volám, zažila som ten špecifický pocit s putami na rukách a dostala som exkluzívnu možnosť byť cvaknutá, čo ja viem, do databázy? No som na seba priam hrdá, len čo je pravda. Každopádne, odvtedy sa ich bojím, pretože hoci tamtí boli železniční, i mestská polícia ma dobre pozná. Už ma mali za feťáčku s absťákom, zoškrabovali ma po záchvate z chodníka alebo si musia o mne myslieť bohviečo, keď sa po meste promenádujem a la Lara.
Zatiaľ som ešte nemala tú česť s hasičmi, což je super. Možno raz nechtiac niečo podpálim, lebo keď (ne)chcem, viem byť nemotorná trúba, ale zatiaľ som sa k zásahu týchto zložiek priblížila len vtedy, keď som skladala mačku zo stromu. Bolo to pri prechádzke s Ruby (moje Kotě!), ktorá sa rozhodla, že sa jej ten výlet na vodítku ani najmenej nepáči a chce byť v korune stromu. Našťastie som ju zachytila včas, inak tam stojím a prosím ju, aby zliezla, ešte dnes.
Našťastie v tejto dobe sa záchvaty trochu upokojili, samovražedné tendencie udržiavam ako-tak na uzde a s políciou nechcem viac nič mať. Možno sa napokon zvuk sirén opäť premení na bežný okolitý šum a moje okolie i ja si od výčinov oddýchne. Bolo by to suppa.
Ale neverím tomu.
Váš nezmar Sonya
Rate this post

2 thoughts on “Obava zo sirén”

Ďakujem za komentár, postavím ti na záhrade svätyňu!