Milý nadpis, nie? No, v rámci splittingu, t.j. čiernobieleho videnia sveta som si tak priebežne začala uvedomovať (čo je to zas za vetu? Akoby som ju sama vymyslela), ako vnímam toho či tamtoho. Aktuálne nemilujem nikoho. Niet koho. Ale to znie tak trochu zatrpknuto, preto si to nevšímajte a vrhnime sa na zoznam.
  1. Erik
  2. Martina
  3. Sonya
  4. bývalý kamarát, ktorého však tkp. „musím“ vídavať pomerne často
Erik sa stále neozval… teda, moment… včera mi volal. Zistila som to neskoro, bo mávam vypnuté zvonenie, ale i tak viem, že by som mu to nezdvihla. Kruci, čo by chcel? Sex? Bo nemá nikoho, s kým by si mohol… ehm? Nuž, bude musieť zabudnúť. Hoci som mu srdce zlomila ja, keď som ho pred tými… piatimi rokmi?… poslala dočerta, nechcem ho mať teraz lámané ja. Toho bolo dosť.
Vlastne som si tak povedala, že je fajn pohrávať sa s chlapmi. Som zlá, viem, viem, ale už ma fakt nebaví byť stále kvôli nejakému %ˇ(„:_4+° na dne.
Martinu mám súčasne rada a nenávidím. Divné, uh? Negatívne city k nej prechovávam, ako vždy, kvôli sebapoškodzovaniu. Aké by bolo fajn v tej hnusnej depresii dať von všetko zlé zopár rezmi. (Pozn.: Nerobte to, je to blbosť.) Ale ako vravím: Pokiaľ je lepšie, že sa predávkujem a skončím zas na dlhé mesiace v PL namiesto toho, aby som si vyrobila pár nových jaziev, tak jo. Súhlasím.
Sonya je lama. Šmárja, prečo by som sa mala mať rada – kvôli čomu? Nezaslúžim si to.
Štvrtý človek je ďalší z tých, čo mi dal po vypuknutí depresií a HPO-čky vale. Pritom ho vídať „musím“, nemôžem ho zo života vypustiť. Kedysi som mu chcela dať tento list. Napokon som od toho upustila. Čo ak by to dopadlo ako s Erikom? A zas bez ďalšej spriaznenej duše…
This…
Or this?
Rate this post

3 thoughts on “Aktuálny zoznam ľudí, ktorých nenávidím

  1. s rezanim je to take iste ako s hocijakou inou zavislostou, ktora instantne uvolnuje dopamin a nevyzaduje ani naznak snahy, schopnosti, cohokolvek podstatneho a hodnotneho. cize napr je to to iste ako chlastat, brat drogy a pod. dokaze to kazdy a je to ta jednoduchsia cesta k tomu, ako sa citit stastne aj bez vynalozenia usilia, ktore by po nejakej dobe viedlo taktiez k stastiu, dokonca k realnemu, trvacnejsiemu a posilnujucemu hodnoty.

  2. [2]: Amen. Múdre slová. Čo už, bude treba nejak vydržať. Občas uvažujem, či sa dorežem okamžite po tom, ako ma Martina vyrazí… ale snáď nie. Aspoň z úcty voči nej.

Ďakujem za komentár, postavím ti na záhrade svätyňu!