Nový začiatok (ha a ha)

Viete, takéto čosi si vravím podchvíľou, že jéé, spravila som toto a toto, bude to znakom nového začiatku. No ha a ha. Pri tom to celé začína i končí. Vždy. Preto i tento článok bude len ďalším náhodným výkrikom do tmy, ale iste sa to bude písať pekne.
Začala som s premazaním FB kamarátov a známostí, síce iba 29 ľudí, ale pripadá mi to prečistené. Preč išli tí, s ktorými som náhodne spriatelila, neprehodili sme tam nikdy ani pol vety a bohvie, čo boli zač, a tiež tí, s ktorými som zdieľala roky v škole či celkovo v živote. A trebárs sa teraz prihlásim na nejaký kurz a nájdem si tam nových ľudí, ktorí ma budú môcť opustiť, akonáhle sa zas začnem opúšťať ja.
Hm.
Uvažujem, že by som mala skočiť do toho cvokhausu na preliečenie, pretože začínam mať divné myšlienky, nihilizmus, „filozofovanie nad zbytočnosťou života“, ako mám napísané v jednej rozkošnej prepúšťačke. Ony sú celkovo zaujímavé, najmä keď sa tam človek dočíta, aké kraviny potáral pri prijatí.
(A teraz zdravotnícky personál z nemenovanej PL, ktorý si, aspoň dúfam, poroznášal link na blog po celej nemocnici, musel schytať menší infarkt, pretože, OMG: Informácie o mne sa dostali ku MNE! K tej najmenej povolanej osobe, ktorá ich nemá čo poznať!
Alias vitajte v slovenskom zdravotníctve.)
Čo ďalej? Chcela by som sa vrhnúť na pár menších operácií, pretože sa mi môj výzor prestáva čoraz menej (viac?) páčiť, ale tak… copak kradu? Uši, oči, viečka, zuby, etc., to všetko by bolo fajn napraviť, pretože vyzerám divne. Ale po tých dvadsiatich štyroch rokoch by som si teoreticky mohla aj zvyknúť.
Alebo si to povedzme narovinu: Po stránke fyzickej som nepodarok a po stránke psychickej odpad. Et punctum.
Blbé myšlienky, áno, už som ich spomínala. Začínam nenávidieť celý svet so sebou na čele.
Vzťahovo ostáva niveau stable, Erik je pako a nik iný neprichádza do úvahy, pretože by som zas začala robiť blbosti typu vlaky, etc. On bol jediný, s ktorým mi vzťah vyslovene neškodil. Alebo narovinu: Som človek (hraničiarka) zakázaný na vzťah.
Čo už.
Keď už hovorím o nenávisti, Martina ma začína seriózne štvať a i môj vzťah k nej sa začína podobať tomu najnegatívnejšiemu. Razím niečo ako „tézu viny“, ktorá zjednodušene znie takto: „Za všetko zlé v živote si môžem sama.“ Absolútne s tým nesúhlasí. Ah, ale copak ona vie? Copak chápe? Nespochybňujem, že je dobrá psychologička či terapeutka či čo to vlastne je, ale pár principálnych vecí jednoducho nechápe a to ma mrzí. Ešte aj to sebapoškodzovanie. Toľkokrát som sa od zákazu rezania pokúsila zabiť… ale ak je poškodenie intelektu lepšie než nové jazvy, dobre, uznávam. Ako chce…
Málo robím cosplay. Málo sa hýbem, napriek tomu, čo všetko ma láka (aspoň to aké-také posilovanie je stále na dennom poriadku). Málo žijem, veľa sa pozorujem. Veru. Na to som dokonca došla sama, trebárs som geniálna.
Akurát veľa záchvatujem/kolabujem, či čo to robím, preto by bolo fajn po takmer troch rokoch od toho nešťastného predávkovania nepoviem-čím začať zvládať napätie/stres/rozrušenie racionálne. Dokonca ani rezaním sa nie.
(A ja sa taaaaaaaak chcem!)
No, a najkrajšie by bolo prestať sa konečne ľutovať a fungovať. Nejaké idey, ako na to?
Váš nezmar Sonya
Rate this post

4 thoughts on “Nový začiatok (ha a ha)”

  1. Taky potřebuju dobrou radu, jak na to :D  ne že bych se jen litovala … tu to fázi jsem úspěšně překonala – spíš tak nějak sama odezněla – ale to fungování se ještě nedostavilo. :D

Ďakujem za komentár, postavím ti na záhrade svätyňu!