"Pani Merchier, včera vás nachytala…

… upratovačka s vašou priateľkou v posteli!“
Eheheee. Jo, presne toto sa mi raz prihodilo, konkrétne v PL pred štyrmi rokmi. Adresoval mi to môj ošetrujúci lekár (zdravím, pán doktor, ako sa máte?) hneď nasledovný deň po komunite. Nahnal ma do ošetrovne, zavrel za nami dvere a vypadlo z neho toto, pričom spomínaný akt sa odohral doobeda?/poobede? predošlého dňa, takže vtáčiky čvirikali rýchlo.
Myslím, že som sa červenala. Dosť. Prvé, čo som si pomyslela, bolo: „Pán doktor, predsa nebudete veriť nejakej upratovačke?!“ (Ospravedlňujem sa všetkým.) Druhé bolo: „Teraz mi zotne hlavu.“ Totiž, dotyčný lekár je – a to sa mi na ňom hooodne páči – síce prísny (nie, toto ešte nie), ale (toto už hej) zároveň zásadový, na pacientoch mu záleží, má zmysel pre humor a nie je skorumpovaný. Což je tu výnimočné. Niekedy ma síce nekonečne sral, ale to je obojstranné, takže mlčím. A pokiaľ ešte ide o ten homor, raz mi spieval „Lara Croft nám odstrelila poštového orla…“ od Horkýže Slíže. Ak nepoznáte, vygoogliť. Ale možno to bolo iba preto, že keď mi pred tými 4 rokmi seriózne jeba- teda hrabalo, spievala som mu Je veux od Zaz. A okrem toho si občas myslím, že viem spievať a na vizitách som pri cosplayi oduševnene pela napr. Imagine od Lennona, ktorý sa pri tomto počine musel obracať v hrobe.
Keď mi teda doktor vynadal a dal, ako povedal, prvé dôrazné upozornenie… alebo to bolo už druhé? Viem, že boli dve. A keby vedel niektoré veci, bolo by ich aj tisíc – alebo by ma na fleku vyrazili z disciplinárnych dôvodov, ako sa mi teda vyhrážal. Fakticky mi to vtedy bolo jedno, lietala som na obláčiku a svet bol gombička, takže keby bol doktor krajší, začnem zvádzať i jeho. Mwahaha.
Aby sme si to ale trochu upresnili, vtedajšia spolupáchateľka bola Alexandra, s ktorou mi to vydržalo rok, kým ma via SMS neposlala do čerta. Milé, isn’t it? Dali sme sa dokopy práve tam v PL a podozrenie, že i ona je hraničiarka, vo mne skrslo viac-menej vo chvíli, keď sa smrteľne urazila kvôli jednej kravine. Samozrejme, že bola, preto sme sa rezali raz jedna, raz druhá (ale navzájom nie, nejaké sebapoškodzovacie orgie pri mesiačiku sa nekonali), správali sme sa fuckin‘ weird a potom som sa zaprisahala, že do vzťahu s ďalším hraničiarom nikdy viac… čo som porušila pri ktorejsi ďalšej hospitalizácii, ale po pár týždňoch som ju poslala kamsi. Keď ma prepustili, ale ju ešte nie, po pár dňoch som sa do tejto lamy jevovej (čo mám furt s tými lamami?) – teda jamy levovej vrátila na návštevu. Bolo to v zime. Išli sme sa prejsť, držiac sa za ruky, čo by bolo romantické, keby to nebolo na psychiatrii a keby za nami netiahol rad lekárov aj s tým spomínaným. Divne na mňa pozrel a usmieval sa, tak som prikývla, netušiac, čo mu beží hlavou, následne som mu však kvôli čomusi volala a z neho vypadlo: „A čo vaša priateľka, Sonya?“ Skoro som zhltla telefón: „Vy o tom viete?“ Zasmial sa: „Predsa ste sa nedržali za ruky preto, aby ste nespadli na ľade!“ Jo, čo sa mi na ňom ešte páči, je jeho inteligencia. Sakra, keby bol mladší, krajší a neboli by tam všelijaké tie etické záležitosti, tak… Dobre, jalové úvahy. Okrem toho je divný, možno to ospravedlňuje jeho profesia. Ktorý psychiater NIE JE divný?! Ešte som takého nevidela.
Teraz som stratila niť.
Alebo som už s článkom skončila?
Tak teda aby som to uzavrela, poslušne som prikyvovala, že iste sa to už nestane, pán doktor (iiiistoooo), ani neviem, čo to do mňa vošlo, takáto bežne nebývam, len keď sa počas splnu mesiaca mením na sexuálneho predátora, ktorý znásilňuje všetko naokolo, od 100-kilových chlapov až po mladé stromčeky. Keď som vychádzala z miestnosti, pomyslela som si vec č. 3: „Vy ste nikdy neboli zamilovaný, vy cvok?“, ale tvárila som sa pokorne a patrične zdeptane, aby ho to potešilo. Vonku sme sa na tom so Sašou, samozrejme, hurónsky rehotali, ale o tom už hádam nevedel.
Na psychiatrii býva veselo, všetkých pozývam na septembrovú žúrku do Pezinka! Vstup zdarma, stačí len v pravidelných intervaloch mechanicky opakovať: „Ja – sa – chcem – zabiť!“
Funguje. Mám overené.
Váš nezmar Sonya
Rate this post

2 thoughts on “"Pani Merchier, včera vás nachytala…”

  1. tak tento clanok ma riadne pobavil :D smutim za vsetkymi mladymi stromcekmi ktore tvoje nekontrolovane deviantne vycinanie znieslo zo sveta :D

  2. [1]: Ale vieš, že o kultúru sa tam celkom snažia? Dokonca každý večer býva zlezenie pacientov "na kultúre", kde sa poväčšine čítajú články z časopisu. Strhujúce a duchapovznášajúce.

Ďakujem za komentár, postavím ti na záhrade svätyňu!