Kondičný denník

Kondičný denníček – úvod

Mám zúfalo príšernú kondičku, pritom ma láka toľko vecí… Napríklad milujem plávanie, ale zdá sa, že najbližších pár rokov našu priehradu nenapustia (ak vôbec), pretože vypustiť ju síce museli, ale z nedostatku finančných zdrojov sa na nej vôbec nepracuje. Alebo si skôr myslím, že primátor je neschopný a nevie splniť ani jediný svoj sľub, ktorými kŕmil svojich voličov, medzi ktorých som ja nepatrila. Bohužiaľ ma prehlasovali.
Okej, ale o tom som zas nechcela. Odkedy som schudla 8 kíl a zmenila svoj výzor na mierne koncentračný, bojím sa športovať, aby som nezhodila ešte viac. Chodím akurát na viac-menej denné 7-8 km vychádzky. S bicyklovaním a korčuľovaním som od nástupu záchvatov sekla, na turistiku ma už kvôli nim brať nechcú a aspoň to plávanie mi ostalo, hoci som si kvôli nim musela kúpiť záchrannú vestu. Vyzerám v nej rozkošne!
Kedysi dávno som chodievala na tanečnú, hrávala som volejbal, šach (je to šport, no nie?), skákala cez švihadlo – a schudla tým 5 kg, vtedy mi to ešte myslelo a keď bolo treba, zhodila som racionálne. Niežeby to kedykoľvek bolo treba, tučná som údajne nikdy nebola, ha a ha. Nuž, a odkedy som sa pustila do Mirror’s Edge, plus som robila cosplay ako Faith, láka ma… ani nie tak parkour, ako skôr tá sila v ňom, ladnosť, rýchlosť a niektoré elegantné pohyby, pri ktorých by som si v mihu nabila ňufák.
Keby som si založila len papierový kondičný denníček, kam by som zapisovala veci typu „dnes som cvičila s polkilovými činkami a upadla mi ľavá ruka“, o dva dni by zapadával prachom. Keď si založím internetový denníček, začne zapadávať prachom o tri dni, ha a ha. Okrem toho zatiaľ obsahuje iba základnú ideu, o cvičenie som ešte ani nezakopla, teda ak sa neráta včerajšie zistenie, že normálny klik neurobím ani jediný a tak sa musím obmedziť na pár „ženských“. Plus by bolo fajn začať s plankom, čo krásne posilní celé telo. A ešte by bolo fajn…
Eh, toľko rečí a skutek utek. A možno napokon toto celé zas a opäť pohltia piesky času ako Veľkú sfingu a nič sa nezmení. Ako vždy…
Ale ktovie, možno budem o týždeň písať: „Nuž, bez zadýchania prebehnem 13,5 km, následne spravím 102 klikov iba na jednej ruke a len tak mimochodom preplávam celý náš miestny potok s hĺbkou jeden meter! Na to posledné som sakra hrdá.“ Znie to hezky!
Váš nezmar Sonya

Nielen tombraiderovská cosplayerka, stále dúfajúca "spisovateľka", pôvodne pravidelná návštevníčka psychiatrie, depresívna i hypomanická, divná a náladová.

3 komentáre

Ďakujem za komentár, postavím ti na záhrade svätyňu!

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

BLOG IDEY O MNE 101 CIEĽOV ZA 1001 DNÍ TOP 7 TVORBA KNIHY DIA & HPO KONDIČNÝ DENNÍK KONTAKT
%d blogerom sa páči toto: