Mám zúfalo príšernú kondičku, pritom ma láka toľko vecí… Napríklad milujem plávanie, ale zdá sa, že najbližších pár rokov našu priehradu nenapustia (ak vôbec), pretože vypustiť ju síce museli, ale z nedostatku finančných zdrojov sa na nej vôbec nepracuje. Alebo si skôr myslím, že primátor je neschopný a nevie splniť ani jediný svoj sľub, ktorými kŕmil svojich voličov, medzi ktorých som ja nepatrila. Bohužiaľ ma prehlasovali.
Okej, ale o tom som zas nechcela. Odkedy som schudla 8 kíl a zmenila svoj výzor na mierne koncentračný, bojím sa športovať, aby som nezhodila ešte viac. Chodím akurát na viac-menej denné 7-8 km vychádzky. S bicyklovaním a korčuľovaním som od nástupu záchvatov sekla, na turistiku ma už kvôli nim brať nechcú a aspoň to plávanie mi ostalo, hoci som si kvôli nim musela kúpiť záchrannú vestu. Vyzerám v nej rozkošne!
Kedysi dávno som chodievala na tanečnú, hrávala som volejbal, šach (je to šport, no nie?), skákala cez švihadlo – a schudla tým 5 kg, vtedy mi to ešte myslelo a keď bolo treba, zhodila som racionálne. Niežeby to kedykoľvek bolo treba, tučná som údajne nikdy nebola, ha a ha. Nuž, a odkedy som sa pustila do Mirror’s Edge, plus som robila cosplay ako Faith, láka ma… ani nie tak parkour, ako skôr tá sila v ňom, ladnosť, rýchlosť a niektoré elegantné pohyby, pri ktorých by som si v mihu nabila ňufák.
Keby som si založila len papierový kondičný denníček, kam by som zapisovala veci typu „dnes som cvičila s polkilovými činkami a upadla mi ľavá ruka“, o dva dni by zapadával prachom. Keď si založím internetový denníček, začne zapadávať prachom o tri dni, ha a ha. Okrem toho zatiaľ obsahuje iba základnú ideu, o cvičenie som ešte ani nezakopla, teda ak sa neráta včerajšie zistenie, že normálny klik neurobím ani jediný a tak sa musím obmedziť na pár „ženských“. Plus by bolo fajn začať s plankom, čo krásne posilní celé telo. A ešte by bolo fajn…
Eh, toľko rečí a skutek utek. A možno napokon toto celé zas a opäť pohltia piesky času ako Veľkú sfingu a nič sa nezmení. Ako vždy…
Ale ktovie, možno budem o týždeň písať: „Nuž, bez zadýchania prebehnem 13,5 km, následne spravím 102 klikov iba na jednej ruke a len tak mimochodom preplávam celý náš miestny potok s hĺbkou jeden meter! Na to posledné som sakra hrdá.“ Znie to hezky!
Váš nezmar Sonya
Rate this post

3 thoughts on “Kondičný denníček – úvod

Ďakujem za komentár, postavím ti na záhrade svätyňu!