Dokonalý (americký) sen – to akože fakt?

Poznáte to, skupinka dokonale vyzerajúcich dievčat zamieri k pláži, z bezpečnej vzdialenosti ich lačne sleduje zopár handsome boys. Všade počuť nejakú parádnu odrhovačku, počasie je božské a na parkovisku neďaleko stojí niekoľko nablýskaných kabrioletov a iných áut, ktorých značka mi nič nehovorí.
Prípadne to teda nepoznáte, ale teraz si predstavte skupinku dokonale vyzerajúcich dievčat, ktoré sa rozchichotane prechádzajú po meste, v ktorom nejazdia žiadni blázni po promenáde plnej ľudí s nákladiakom. Každé oblečené rovnako ako to vedľajšie, ale ich priam pôvabný charakter vidno na prvý pohľad, preto to ospravedlňme. Všetky si nesú z nákupov nejaké drahé somariny, doma ich čakajú milujúci rodičia a pred domom im povinne sedí nádherný kokršpaniel.
Už ste si to predstavili? Alebo ani nemusíte, pretože ste členkou práve takejto nejakej skupinky?
Kým som sa ešte priatelila s viac ľuďmi než dvomi (aww, úspech!), chodila s nimi na kafe či na výlety s drahým Tomášom, ktorý mi takisto dal košom, bavili sme sa tak nejak o všeličom, ako to už len býva. Dievčatá, či už kamarátky alebo spolužiačky, boli zásadne všetky pretty, vyzerali na svoj vek (beštie!) a síce sa učili možno mizerne, ale nepôsobili, že by ich to nejak zásadne trápilo. Ich životy boli predsa dokonalé a ak ich aj trápili nejaké depresie, boli len nejaké puberťácke depky, ktoré neznamenali vôbec nič.
Nikto nechodil s jazvami, nebral silné antidepresíva a/lebo antipsychotiká, mali pevné priateľské zväzky a partnerské vzťahy. Nikto nemal zasranú poruchu osobnosti, všetko v ich životoch bolo skrátka suppa. Ak sa aj pohádali s rodičmi, o dve sekundy na to obe strany zabudli, nerobili chyby, et cetera, et cetera.
Pred dvomi dňami sa môj brat vrátil z Ameriky, ešte som sa ho nespýtala, koľko mladých tam skutočne pôsobilo tak ako vo videu nižšie, ale to, čo som opísala, rovnako dobre môže byť aj zo Slovenska, proste dokonalý sen.
Nuž. A potom príde Sonya. Nevyzerá ani len dobre, nieto ešte dokonalo, 24 by ste jej netipli ani v sne a po tele má hromadu nedokonalostí, ktoré tu radšej opísané nebudú. Ale aspoň mám husté vlasy, heč! Vlastnou vinou má výrazné psychické problémy, avšak za prednostnú ranú poruchu osobnosti nemôže (hoci i to mi bolo nespočetne veľakrát vytknuté, že je všetko moja vina. No dobre. Tak môže).
Od 18-tich trpí stredne ťažkými až ťažkými depresiami, x poruchami osobnosti, bipolárkou, ktorej spásonosné občasné hypománie spoľahlivo zlikviduje Abilify (ale depresie neodbúra…), každú hádku nesie tak ťažko, že často skončia dorezaním sa, teda napokon je tak zjazvená, že Freddy Krueger by sa prišiel pokloniť.
Jediný klad, ktorý si teraz viem vybaviť, a to je vyššia inteligencia, nebol nikdy využitý natoľko, že by ju niekam zaviedol, naopak, napokon bol úspešne zničený. Naivné fantázie o písaní kníh, o vysokej škole, o nejakej rozumnej kariére padli. No, možno ešte nejaký ten zmysel pre humor, aspoň dačo!
Pokiaľ ešte ide o drobnosti, nikdy som nemala (väčšinou ani stále nemám) potrebu maľovať sa, obliekať tak, aby som zapadla medzi ostatné (t.j. ctrl + C a ctrl + V), na menšej diskotéke som bola raz a v kabriolete som sa nikdy nepreviezla. (Sakra, ako mám toto prežiť?!)
Radšej než behanie po vonku a otravovanie sa s niekým, sadla som si k dobrej knihe – v súčasnosti skôr k tabletu, ale Knižnú výzvu plním; nejakí tí kamaráti sa na mňa vybodli, akonáhle som začala chodiť na psychiatriu, kde som bola 10+ ráz; niekedy, keď nemám v pláne ísť von, umyjem si vlasy aj po hraničnom dni (i tak sa mi mastia príšerne rýchlo); som cosplayerka, vášnivo milujem Laru, chodím so ženami rovnako dobre ako s mužmi, vo voľnom čase lúštim hieroglyfy, zamilovala som sa do blogovania, mám sklony k PPP, partnerské vzťahy ma dovádzajú na koľajnice/ARO a v konečnom dôsledku zas a len do PL.
Čo ďalej? Aha, nie som vydatá a nemám deti (Sodoma-Gomora!) a pevne dúfam, že sa to nikdy nezmení, nemám kokra, zato tu teraz pri mne vrní jedna z piatich mačiek. Občas si myslím, že viem spievať (ha a ha), nepočúvam slovenskú hudbu, pohŕdam slovenskými výrobkami, pod matkiným vplyvom sa celkom zaujímam o politiku a Fico je obyčajný primitívny klamá-, dobre, do toho sa v tomto článku púšťať nechcem, možno nabudce.
Každopádne…
What the hell is wrong with me?
A vždy bolo…
Váš divný nezmar Sonya
Rate this post

3 thoughts on “Dokonalý (americký) sen – to akože fakt?”

Ďakujem za komentár, postavím ti na záhrade svätyňu!