Prší!

Wow, poviete si, to je zas objav. Niečo ako facebookové statusy, prípadne i fotky začiatkom zimy, kde s tromi výkričníkmi na začiatku a 12-timi na konci oznamujete, že sneží, yay, aww, hurray!
Ale o tomto som písať nechcela, respektíve vám suchopárne (ale s yay!) oznámiť, že z neba padajú kvapky vody. Teda aspoň u nás. Keď ale prší…
Nemôžem ísť robiť cosplay! Ani nie tak preto, že sa ochladilo, hoci moja imunita je hlboko zmrazená a čaká na poriadne prísuny jedla, teda by som zase zdochýňala. Ale preto, že moje drsné kartónové puzdrá na pištole by sa beznádejne rozmočili či tetiva luku stratila pružnosť, alebo čo, prípadne celý luk by sa rozlepil… už ani nehovoriac o cepíne, ktorý som si nalomila po prvom dobrodružstve, keď som sa potkla na schodíkoch v autobuse a takmer padla na chudáka šoféra.
Nie, vážne to nie je kvalitná koža (alebo-čo), ktorá znesie i hĺbkové potápanie.
Nemôžem ísť na prechádzku! Teda mohla by som, existujú dáždniky/kapucne, ale riskovať, že sa zosypem do mláky a mokrú ako myš ma odvezú do nemocnice, sa mi nechce. Už minule im tam zo mňa opadávalo ihličie, či čo to bolo. Predstava, že pri prevoze ďalšieho pacienta by sa brodili v mlákach a ten chudák by sa ich pýtal, či viezli do nemocnice ryby, je síce vtipná, ale asi by im to liezlo na nervy.
Nemôžem ísť za Erikom! A to ma i volal (juch!), ale po prvé ešte nie som OK, po druhé by sa nedalo túlať po vonku, a pritom to je to najlepšie, čo sme vždy robili. Nie som nejaký reštauračný typ, čo by bol za romantické večere i večery, prípadne sedenie doma a hranie šachu. (Moment… to by som aj brala.) Často sme objavovali prírodné zákutia, naposledy sme si spravili výšlap cez les na Bradlo, volal ma všelikam. Väčšinou som síce ísť nemohla, pretože moja matka by zošedivela, kde toľko trčím a čo tam robím, ale nebyť taký cvok, možno by som toho mala už nachodeného dosť. Ale tak smola, že.
Môžem však blogovať, pozerať Wayward Pines, prípadne po vyše 100. raz Múmiu, čítať, písať rukopis (haha) alebo spať (jo!), a to všetko sa počíta. Možno aj viac než chodenie po vonku, hoci nejaký pekný TR cosplay by bodol tiež. Alebo dobre, aj ME, nejak ma to chytilo. A tak napokon zrejme skončím pri hraní jednej z týchto hier a bude mi fajn. Ehee… a nebol tam kdesi i ten prekliaty plán dňa? Občas ale aktivity prehadzujem, takže to je naprosto v pořádku. Možno. Zatiaľ sme sa o tom s Martinou nebavili. Ale až budeme, to len bude kritiky! Juch, a tak to má byť!
Váš nezmar Sonya
Rate this post

6 thoughts on “Prší!”

  1. Pohni sa ďalej, nájdi si nové záľuby. Neexistuje iba Lara, jeez :D. Toľko hier, seriálov, že by si bola fanatik a ty stále len Lara a po novom lama.

Ďakujem za komentár, postavím ti na záhrade svätyňu!