Neresti blogerov/Sonye z minulosti

Ak mám pravdu povedať, nie som na takéto články dobrá, pretože pamäťové schopnosti mám na bode mrazu (bo som sa predávkovala a skončila na ARO v umelom spánku a blah blah, to už poznáme), ale keď už teda, skúsim vychádzať zo svojho prvého blogu.
Dizajn
Čo na tom, že obligátny obrázok na pozadí nedovoľoval prečítať viac než každé tretie slovo, hlavne, že to vyzeralo strašne. Teda pekne. Lara v Egypte stojaca pri sfinge, na okrajoch dva orientálne stĺpy, písmo strácajúce sa v časopriestore (rámiky? OMG, čo to je?). Ale musím priznať, že bez rámikov som začínala i na tomto blogu, kým som sa trochu neuvedomila.
Šírka blogu vyhovovala akurát tak monitorom s 20-palcovou uhlopriečkou, inak človek musel otrocky posúvať text zľava doprava.
Ak sa nemýlim, čosi ako voliteľný box v menu neexistovalo a jednotné „rubriky“, „galerie“, „anketa“ na každom blogu naháňali strach.
A pastelové farby? Suppa!
Obsah
Kopírovalo sa, fakt že jo. A používali sa výrazy typu „haluz“, „ježiši!“ a kopa smajlíkov, hoci tie sa používajú stále, len na tomto blogu som ich v článkoch zavrhla.
Komentáre
Fakticky kvôli nim píšem tento článok. Jasné, i dnes sa nájdu takí, čo vám na siahodlhý článok napíšu „hezký“, ale v minulosti to bolo viac než bežné a človek ešte mohol byť rád, keď sa mu dostalo takejto odozvy. Častejšie totiž komentujúci napísal: „Čau, obieham SB-čka, ako sa máš?“ a keď už to bolo vážne zúfalé, skopíroval do komentára podivne vyzerajúci siahodlhý obrázok vytvorený z písmeniek. TOTO!
Jo, a ikonky s pohyblivými elementmi, ktoré človek dostal za spriatelenie, boli tiež nádherné.
Váš nezmar Sonya
Rate this post

3 thoughts on “Neresti blogerov/Sonye z minulosti”

Ďakujem za komentár, postavím ti na záhrade svätyňu!