Nešťastie na lekárov

Volajme ju trebárs Júlia. Je psychiatrička, ktorá má príšernú sestričku, čo priam odpudzuje – nie(len) na pohľad. Tá sa dokáže k ľuďom správať ako-tak okej, ale väčšinu času o to proste nemá záujem.
Lekárka bez väčšieho záujmu posiela po prvom vyšetrení, ktoré je plné zaujatosti voči pacientovi a zle vyvodených záverov, na psychiatriu. Keď to pacient odmietne a pýta si lieky, vyzerá nie iba zaskočene, ale priam naštvane. Naveľa teda naordinuje čosi, čo je slabšie než čaj a čosi, čo je jed na krysy a asi si myslí, ako dobre spravila.
Pacient sa ďalšie dlhé mesiace trápi, a hoci lieky konečne predpisuje silnejšie, pričom človek jej o svojvoľnom vyhodení jedu nepovie, pretože sa bojí, ako zareaguje, stav je stále mizerný. Keď to pacient napokon nezvláda a predávkuje sa tým, ale v princípe sa mu nič nestane a ide teda požiadať lekárku o pomoc, tá mu nasrane vynadá, že v ten deň operujú jej otca na srdce a ona nemá náladu počúvať takéto kecy! A pokiaľ teda pacientovi na sebe nezáleží, jej na ňom tiež nie!
Po prvej hospitalizácii na psychiatrii vyhodí skutočne účinné lieky so slovami: „Mňa nezaujíma, čo vám nasadili v Pezinku!“
Po tomto prehlásení sa pacient konečne prebudí a odchádza od nej.
* * *
Volajme ju trebárs Klára. Je diabetologička, ktorej najväčšou pasiou je pacienta nehorázne šikanovať. Ten musí poslúchať na slovo a pokiaľ zavolá, že v určený termín nemôže prísť, už je oheň na streche. V princípe jej to však plne vyhovuje, pretože človek po rokoch vďaka výpisom z poisťovne zistí, že ho neskutočne okrádala na všetkom, na čom sa len dalo. Telefón, že v ten deň nemožno prísť? X korún za „telefonickú konzultáciu“. Prúžky do glukomera? Fixlovanie s nimi, že by z toho pacient hodil tyčku, Klára to však robí bez štipky hanby.
Keď pacient príde s papiermi z poisťovne, vysmeje ho, že to nie je žiaden dôkaz, a keď jej povie, že by sa mala sakra správať slušnejšie, pretože ona je tu preňho, oborí sa naňho, že byť jeho matkou a za toto prehlásenie jej vrazí! Šokovaný pacient má zrazu tlak cca 150/90 a sestrička, ktorá sedí v tej istej miestnosti, sa strašne diví.
Lekárka prehlasuje dané diabetologické centrum za najlepšie na Slovensku, pričom istú Ľubochňu sa ani neunúva spomenúť, kým na ňu pacient nepríde vďaka druhej doktorke, ku ktorej prchá, len čo môže.
* * *
Ďalšie množstvo lekárov je predovšetkým v dvoch nemenovaných nemocniciach, ktorí sú tak blbí, že im nedocvakáva, že bez inzulínu diabetik tak trochu neprežije. Ich ego by asi neprežilo, keby mali konzultovať stav s diabetológom, prípadne si na štvrťhodinku sadnúť a a naštudovať najzákladnejšie základy. Bez záujmu pri „nízkej“ glykémii, ktorá v ich chybnom ponímaní predstavuje i 8 mmol/l, odmietnu dať pichnúť nielen na noc inzulín, keď však glykémia ich vinou vystúpi nad 15 mmol/l, ako zmyslov zbavení zas k normálnej dávke pridávajú hoci i 4 jednotky inzulínu.
Lekárka, ktorej zúfalý pacient už raz vysvetľoval, že bez inzulínu predovšetkým na noc sa spoľahlivo dostane do smrteľnej ketoacidózy, pri ďalšej jeho hospitalizácii len stojí a debilne sa usmieva, pričom inzulín jej ani len nenapadne dať pichnúť a tým spôsobí nástup tohto „utešeného stavu“ vedúceho na ARO.
Každý jeden z nich by sa po rozvinutí KA a po prípadnom úmrtí pacienta len idiotsky divil: „Jéé, a to čo sa mu stalo?“
Chudák pacient má len tú smolu, že odtiaľ nemá kam odísť, a to doslova, pretože ho držia za mrežami a je takýmto … vydaný napospas.
(Podoba so živými či mŕtvymi je čisto náhodná, mená sú vymyslené.)
Váš nezmar Sonya
Rate this post

4 thoughts on “Nešťastie na lekárov”

  1. Tvůj blog sleduju už delší dobu, ale tímto článkem jsi mě svým způsobem donutila napsat komentář.

  2. [1]: Vďaka za sledovanie, v prvom rade. No a ten prípad… ani neviem, čo by som k tomu povedala. Chce to snahu od lekárov, tým sa ale zvyčajne nechce. Je to tristné.

Ďakujem za komentár, postavím ti na záhrade svätyňu!