Som bezcitná mrcha (viem)

Pred dvomi hodinkami, cca, som jednému dievčaťu v nemenovanej skupine na FB napísala pár pre ňu zrejme nepríjemných vecí. Ak ste nečítali môj článok Serte už na to, že ste psychicky chorí, odporúčam vám spraviť to teraz.
K nadpisu. Aby sme si to ujasnili hneď na začiatku:
Viem, čo je to ťažká depresia. Viem, čo je PPP. Viem, čo je sebapoškodzovanie, samovražedné pokusy, posttraumatická stresová porucha, úzkosti. Viem. Tým nechcem povedať, že by som mala právo súdiť, viem i to, že každý sme iný a na zaťažujúce podmienky reagujeme ináč. Ale i keď sa trebárs snažíte neľutovať a myslíte si, ako vám to ide…
… každý rez predstavuje sebaľútosť nad tým, že sa nám nepodarilo to zlé ustáť a opäť si ubližujeme.
… každý pokus o samovraždu, pokiaľ len nie je niečím ako Palachov čin, je posledným výkrikom sebaľútosti. A nehovorte mi, že nie. Mám ich za sebou vyše 10. U mňa je to ešte i veľmi manifestné manipulátorstvo.
… hovorí sa, že všetko sa dá, keď sa chce – a je to tak. Dá sa vydržať tých pár desiatok minút, po ktorých túžba na porezanie sa prechádza. Radšej než predávkovať sa liekmi/hocičo iné, dá sa ísť požiadať o pomoc.
Je to iba môj názor, ale myslím si, že dotyčná slečna ešte nie je dostatočne ďaleko na to, aby bola toto všetko schopná vidieť. Tiež som nebola, a dlho. Veľmi dlho. Viacerí do mňa s dobrým úmyslom hustili, no ja som sa tiež len urazila a nechala som, aby ma to ranilo a blah blah. Nemusí sa predo mnou obhajovať, len chcem povedať, že ju chápem.
Dobre, možno nie je hraničiarka, ktorou keby bola, topila by sa v sebaľútosti. Mám skúsenosti s dostatočným množstvom takýchto indivíduí, aby som vedela posúdiť, akí sú: pretože som sama jednou z nich a bola som nachlp taká istá. Teraz to odmietam, pretože som si uvedomila, že sebaľútosť je jedno veľké zlo.
Okrem toho. Ako som písala vo vyššieuvedenom článku, takéto heroické výkriky do tmy ma iritujú. A čo teraz, máme z toho teatrálne omdlieť? Možno keby to napísala ako rad faktov, okej; tiež tu o sebe píšem, čo som zač, ale pomenovať to „coming-out“ a „boj s démonmi“ – ale prosím vás. Normálne, je psychicky chorá, to je dnes každý prvý, ale pokiaľ z toho bude robiť humbug a hrabať sa v tom – sorry, ale toto nie. Mám toto štádium vo svojom živote a viem posúdiť, aké veľké NIČ mi to prinieslo.
Takže tak. Samozrejme slečne a všetkým podobným držím palce, ale chcelo by to trochu sebauvedomenia. A celé len môj názor, za ktorý ma však môžete pokojne dôjsť ukameňovať, beztak ho budem prezentovať.
Váš bezcitný nezmar Sonya
Rate this post

4 thoughts on “Som bezcitná mrcha (viem)”

  1. takyto attention seeking je urazkou pre ludi s realnym problemom. nechapem naco je potrebne to dramatizovat (boj s demonmi? srsly? pousmiala som sa)

Ďakujem za komentár, postavím ti na záhrade svätyňu!