List na rozlúčku kamarátovi (nie, nejdem sa zabiť)

Tá zátvorka tam musela byť – ak sem chodíte aspoň nejaký čas, zistíte, že nadpis bez nej by vyzeral v mojom prípade veľmi hrozivo. A mrzí ma to.
Tento list som chcela dať koncom minulého roka kamarátovi, napokon som sa rozhodla, že to má ešte čas. Raz to zrejme spravím, možno keď už budem vďaka odmietaniu partnerských vzťahov a pravidelnému preliečovaniu v PL okej. A možno to potom nebude ľúto len mne, ale i jemu. Netúžim po tom, ale keď mohli kamaráti zraniť mňa…!
Meno je vymyslené.
Ahoj, Peter.
Je večer, 30.12.2015. Najlepší čas na analyzovanie. Niektoré veci sa síce udiali omnoho skôr než v tomto roku, ale ovplyvnili i Tvoje zmýšľanie do budúcnosti.
Nedávno som písala jednej osôbke list s názvom I’m sorry. A naozaj, toľko vecí mi je ľúto a za toľko sa musím ospravedlniť.
Kedysi by som začala s: Prepáč, že žijem… ale nie, neber to vážne. Vďaka mojej perfektnej psychologičke sa učím, že niektoré veci, či skôr pocity, to nie som ja.
Vieš, Peter, som hraničiarka, i keď to onálepkovanie nie je správne. Ale je správne povedať, že moje vnímanie je čiernobiele. Teda i Teba vnímam raz tak, potom tak. Tož by som možno mohla začať s poďakovaním. A za čo? Možno tušíš. A ak i nie: Ďakujem Ti, že si pred dvomi rokmi zavolal mojej mame, keď som sa otrávila. Nebyť Teba, už by som bola pod kytičkami. Merci…
Avšak… Mám spomínať, že pôvodne som Ťa za to znenávidela? Som naozaj úprimná, tak asi hej. Prepáč. Ale toto je to moje black & white videnie. Mám to tak u každého.
Mrzia ma všetky nasledovné SMS-ky podobného typu. „Adios“, a tak. (Čo v skutočnosti bolo adieu…) Sľubujem, že nakoľko len budem schopná racionálne uvažovať, nebudú sa opakovať. A možno to bude preto, že zavrhnem samovražedné správanie, who knows?
Ako tu tak sedím a píšem, v slúchadlách mi hrá Pour que tu m’aimes encore. Pamätám si, ako som sedela u Teba doma a hrala táto nádherná skladba… ktorú počúvam teraz dookola. A premýšľam, čo by som urobila, aby si ma mal ešte rád.
Viem, že už nemáš.
(na tomto mieste som musela na niekoľko minút prestať, aby som sa mohla vyplakať)
Nemôžem Ti to zazlievať. Navždy mi utkvie v pamäti Tvoje pozvanie na kafe, a to nie iba jediné. Však Ty vieš… Naše rozhovory o cudzích jazykoch. Naše sofistikované rozhovory… o ktorých si teraz můžu jen nechat zdát. Čo mi prinieslo to predávkovanie? Iba ak poškodenie mozgu. A stratu kamarátov, kam som radila i Teba.
Uvažujem, či Ti povedať, prečo som to vlastne spravila. Ale keď už som úprimná: kvôli Michalovi. Veru. Ten vzťah ma zničil.
Vzťahy celkovo nie sú pre mňa. A snáď ani tie priateľské? Nemôžem Ti zazlievať – a ani som to nikdy nerobila -, že si ma s ním zoznámil. Je mojou vinou, že som mu dovolila, aby ma takto nahlodal. A pritom Silvester 2013 pokladám za najlepší v živote. Ďakujem Ti, že si mi to práve Ty umožnil zažiť. Ďakujem Ti za tento deň.
Teraz mi v slúchadlách hrá Hotel California. Ako ste to len vtedy na Silvestra spievali s… ach, ako sa len volá? Nespomínam si. A možno si povieš, že rovnako raz bude holka spomínať na minulosť a nespomenie si, že bol nejaký Peter Suchý. Ale ja verím, že takto to nebude. Niektorí ľudia ostanú v mysli navždy. Si jedným z nich.
Peter, neostal mi už ani jediný kamarát. A ja viem, prečo ma opustili. I od mamy som pred pár dňami počula, že si jej v súvislosti so mnou spomínal enormné stresy.
Prepáč mi, old friend…
Viem, že si sa o mňa kedysi bál. Viac nemusíš – pokiaľ Ti na tom ešte záleží. Znechutila som Ťa, o tom som presvedčená. Samé pokusy, strašne ťažkých šesť rokov. Netvrdím, že už bude len fajn, vtáčiky budú čvirikať, čerešne zakvitať. Ale možno ma odmietanie vzťahov vylieči.
Neviem. Len viem, že ukončenie každého jedného kamarátstva bolí. Ale chcem Ti poďakovať, že si mi umožnil spoznať jedno netradičné a veľmi pekné.
Ďakujem Ti, že si mi venoval svoje priateľstvo. Mám Ťa rada – a vždy budem.
Opäť v slzách končím.
Sonya
Rate this post

2 thoughts on “List na rozlúčku kamarátovi (nie, nejdem sa zabiť)”

  1. Bipolarka je tazka pre dotycneho i pre okolie, myslim ze aom vela veci zacala chapat od kedy citam tvoj blog, dakujem.

Ďakujem za komentár, postavím ti na záhrade svätyňu!